Ak sa v krátkom čase nerozhodne o tom, aký bude nový model dotovania tepla, je celkom reálne, že plynárne a elektrárne otočia kohútikom a prestane sa kúriť. Minister financií Miroslav Maxon v rozhovore s redaktorom Obecných novín ešte v júni tohto roku označil vyhlášku o skrátení dotácií za "nesystémové opatrenie" a vyjadril záujem ministerstva tento problém riešiť. Záujem možno trvá, ale problém rieši dodnes. Nemožno uprieť snahu MF ani samotnému ministrovi Maxonovi tento "skrat" v cenovej politike zmierniť. Viacero rokovaní predovšetkým s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), ako aj so zástupcami spoločností a zahraničných partnerov financujúcich úsporné energetické programy však nepriniesli uspokojivé výsledky. Čiastočné doplatenie dotácií (57 percent z pohľadávok výrobcov tepla), na čom sa dohodol M. Maxon s predsedom ZMOS minulý týždeň, zatiaľ vyriešilo finančný deficit v tržbách za teplo iba na polovicu. Paradoxné je, že najmä situácia v tých mestách, ktoré usporili obrovské množstvá zemného plynu a ďalších zdrojov energie, zostáva naďalej kritická. Polročné účtovné uzávierky prevádzkovateľov tepelných hospodárstiev v ôsmich slovenských mestách, v ktorých projekty komplexnej modernizácie a racionalizácie tepelných hospodárstiev financujú rakúske finančné inštitúcie a Európska banka pre obnovu a rozvoj, ukázali, že výška pohľadávok za dodané teplo sa "vyšplhala" na takmer 400 miliónov korún. Z toho najväčšími dlžníkmi sú bytové družstvá, spoločenstvá a spoločnosti spravujúce byty, ktorým zníženie dotácií doslova podlomilo kolená. Hneď za nimi nasledujú školy, nemocnice, okresné úrady a inštitúcie štátnej správy. Na druhej strane, záväzky voči plynárňam a elektrárňam dosiahli sumu okolo 150 miliónov, a tie už odmietajú ďalej dodávať. Táto nepriaznivá situácia, do značnej miery spôsobená cenovou politikou vlády SR, núti zahraničných investorov prehodnotiť svoj záujem o ďalšie investovanie na Slovensku. Podobné signály už boli zaznamenané.

Autor: BORIS ŠVEHLÁK