sť najmodernejšej technológie a nezriedka aj nižšia odbornosť prevádzkovateľa. Výsledkom bola nehospodárna prevádzka s nízkou účinnosťou výroby tepla a vysokými stratami pri jeho distribúcii. Veľkú časť tepelných strát však pritom znáša konečný spotrebiteľ. Mestá a obce sa pred niekoľkými rokmi dostali do problému, ako zabezpečiť finančné prostriedky na rekonštrukciu, pretože ich rozpočty na veľké finančné objemy nemohli stačiť a získanie úverov v slovenských bankách je pre ne takmer nemožné. V snahe riešiť tento stav podporila vláda v roku 1996 legislatívnymi opatreniami účasť zahraničných spoločností a bánk na projektoch komplexnej modernizácie a racionalizácie tepelných hospodárstiev v našich mestách. Pod dohľadom Slovenskej energetickej inšpekcie - Energetickej agentúry boli vypracované štúdie, na základe ktorých sa vytypovali asi dve desiatky miest. Medzi najväčšie patria projekty v Banskej Bystrici, Poprade, Detve, Martine, vo Zvolene, v Rimavskej Sobote, Rožňave, Revúcej, Prievidzi, vo Veľkom Krtíši, v Levoči, Krupine a ďalších. Tieto kroky sa mohli uskutočniť aj vďaka mestským zastupiteľstvám a primátorom miest. Mimochodom, podobné projekty sa už v 70. rokoch uplatnili vo vyspelých krajinách západnej Európy s výbornými výsledkami. Pritom vynaložené finančné prostriedky sa už o niekoľko rokov vrátili v úsporách tepla. Takmer pri všetkých projektoch v slovenských mestách sa na financovaní investícií podieľali zahraničné spoločnosti a banky, najmä rakúske, a Európska banka pre obnovu a rozvoj. Pri financovaní sa uplatnil jednak princíp vytvorenia spoločného podniku s priamym kapitálovým vkladom zahraničného partnera (Banská Bystrica, Levoča) alebo častejšie forma dlhodobej finančnej pôžičky s výhodnou úrokovou sadzbou (9,75 %) bez potreby majetkových alebo finančných záruk miest. Jedným z predpokladov ich úspešnosti však bolo zabezpečiť primeranosť a dlhodobú stabilitu cien za dodávky tepla. Tento predpoklad garantovaný prijatou legislatívou plne postačoval na prepočítaný čas návratnosti 5-8 rokov. Situácia sa však diametrálne zmenila po tom, ako vlani MF vydalo vyhlášku o krátení dotácií a následne od 1. januára 1998 prešla kompetencia tvorby ceny tepla z tohto ministerstva na okresné úrady.