Hrboľaté bratislavské cesty včera neboli jedinou prekážkou jazdy predsedu SDK Mikuláša Dzurindu a jeho pelotónu po hlavnom meste, ktorou ukončil svoju cyklistickú cestu po SR. V Karlovej Vsi sa k hrbom a dieram na ceste pridali aj pripináčiky rozsypané po celej ceste. Pelotón, ktorý na čele s predsedom SDK Dzurindom a hokejovou legendou Petrom Šťastným odštartoval pri Štrkoveckom jazere a prešiel celou Bratislavou, sa však rozrástol do takých rozmerov, že pripináčiky a pár defektov nemohli ohroziť jeho ďalšiu púť. Pri "Remiášovom kríži" v Karlovej Vsi, kde 29. 4. 1996 tragicky zahynula spojka korunného svedka únosu M. Kováča ml. R. Remiáš, spôsobil niekoľkostočlenný pelotón a čakajúci ľudia dopravný kolaps, keď priestor pri kríži bol pre masu ľudí primalý a vodičom prichádzajúcim od Devína neostávalo nič iné, ako čakať. Mnohí si prišli vypočuť slová M. Dzurindu, iní chceli autogram P. Šťastného. Predseda SDK pripomenul, že "budúci týždeň znamená obrovskú nádej pre krajinu, nádej, že vymeníme vládu, ktorá nemá peniaze na nič, ani na podporu miest a obcí, ani na školy, ani na nemocnice, ani na lepšie dôchodky. Má peniaze akurát na tajnú službu, na propagandu a na platenie tučných honorárov zahraničným umelcom". Peter Šťastný odpovedal na otázku, prečo sa rozhodol podporiť SDK, slovami: "Hlavne preto, že poznám Mikiho, a preto, že Slovensko potrebuje ľudí čestných, svedomitých a zodpovedných. SR sa potrebuje zorientovať a dostať sa na správnu cestu." Po príchode na Námesie slobody, kde pelotón ukončil svoju cestu, Peter Šťastný priznal, že ho bolí zadná časť tela, ale neľutoval. Zo svetovej legendy, člena Siene slávy, sa potom, ako začal fandiť SDK, stal podľa HZDS protislovák. "Varovali ma, že budem nazývaný všeličím, aj zlým Slovákom, lenže ja som sa vždy cítil Slovákom a za mňa vždy hovorili a budú hovoriť výsledky," povedal k tomu P. Šťastný. Na záver mítingu majiteľ žrebu paradoxne s číslom 1 vyhral bicykel M. Dzurindu, ktorým prešiel predvolebných 888 kilometrov.