V poslednom čase už nestačím sledovať búrlivý vývoj politickej a hospodárskej situácie na Slovensku. Začalo sa to stretnutím pozvaných v Trnave, kde sa mala verejne schváliť kandidátka budúcich poslancov HZDS. Ale tá bola dávno schválená a vytlačená, bola to habaďúra pre pozvaných. Nasledovala povodeň na východnom Slovensku. Pod týmto tragickým dojmom by mala byť plánovaná megalomanská volebná kampaň HZDS morálne pochovaná. Štyri roky vláda vedela, že v zákone o privatizácii kľúčových podnikov je legislatívna diera, neodstránila ju, ale využila na sprivatizovanie poisťovne. Následne vypísala petíciu proti podobnej privatizácii. Habaďúra ako hrom! Šéfka legislatívy, údajne odborníčka na sovietske právo a legislatívu štátnej správy, nás celé štyri roky presviedčala o dodržiavaní zákona, ľudských práv a ústavnosti. Nepovedala však, koľko z týchto rozhodnutí porušenia zákona bolo prakticky zrealizovaných. Pán Kozlík od počiatočnej sympatie ma na konci sklamal. O pánu Ľuptákovi si teraz na konci nemyslím nič, presne tak, ako som si nemyslel nič na začiatku. Zanechal vo mne čudný pocit, keď ustanovoval nových sudcov. Pána profesora Filkusa možno zhodnotí história. Dávno v minulosti som videl film "To neznáte Hadimršku". Nehnevajte sa, keď prirovnám činnosť prívržencov vládneho zoskupenia k hadimrškom. Tí väčší sú hadimrchy. Pod týmto dojmom do volieb ešte možno očakávať mnoho zlých vecí, budú očierňovaní mnohí čestní ľudia s vedomím, že do volieb sa už pravdy nedovoľujú. Klin sa vybíja klinom. Víťazstvo SDK na Najvyššom súde ma prekvapilo. To nepoznáte ale Hadimršku! Pri mnohých rozhovoroch som pochopil, že prevažná časť občanov vôbec nechápe, čo sa u nás dialo a deje. Populizmus, slovo veľmi nesympatické v podstate, ale účinné pri masovom ovplyvňovaní občanov. Stačí kanálový vtip, zosmiešnenie oponentov, pridá sa k tomu párok s pivom a lacné hlasy nechápavých sú na stole. Ja Hadimrchu poznám.
Autor: JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky
