V zmiešanom česko-slovensko-poľskom štábe i vo hviezdnom hereckom obsadení sa stretli popredné filmové osobnosti. Slovenskú kamerovú posádku vedie Dodo Šimončič, strih bude mať na starosti Patrik Pašš (Tisícročná včela, Sedím na konári, Anjel milosrdenstva, Papierové hlavy), autorom výpravy je architekt Martin Kurel (Mí Pražané mi rozumějí, Záhada hlavolamu, Žiletky, Marian, Mandragora, Postel), kostýmy navrhla Jarmila Konečná (Helimadoe, Řád, Učitel tance, Má je pomsta, Bumerang, Zdivočelá země), takisto slovenská maskérska zostava pracuje pod dohľadom Juraja Steinera. Medzi hereckými esami sú Josef Abrhám (Jakub), Jiří Bartoška (Samuel), Libuše Šafránková (Irma), Kryzstof Kolberger (Leo), Jiří Lábus (Marcel), Ondřej Vetchý (Max), Grazyna Wolszczalová (Angelika) i Tereza Brodská (Hedvika). Neuveriteľná plejáda známych hercov tvorí aj obsadenie vedľajších a epizódnych rolí: Marián Labuda (Spitzer), Ladislav Chudík (Silberstein), Květa Fialová (Silbersteinová), František Němec (Kolman), Jiří Menzel (Stein), Svatopluk Matyáš (Steinov šofér), Michaela Kuklová (Freimanová). Slovenskú časť hercov reprezentujú okrem Chudíka a Labudu, ktorý práve nakrúca v Zimbabwe s Dušanom Rapošom pokračovanie Fontány pre Zuzanu a do prác na Mináčovej snímke sa vráti začiatkom novembra, aj detskí predstavitelia Braňo Holiček z Košíc (po Josefovi Abrhámovi má druhý najvyšší počet filmovacích dní) a Lucia Cúlková z Bratislavy.
Zreštituovaná vila pani Zemanovej v malej českej obci Hýskov pri Beroune hostí od 2. septembra štáb pôvodom slovenského režiséra Matěja Mináča, ktorý tam začal nakrúcať svoj celovečerný debut Všichni moji blízcí. Príbeh z pera dramatika Jiřího Hubača, ktorého scenár sa opiera o autentické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny, vzniká v slovensko-česko-poľskej koprodukcii a včera si do kalendára príprav zapísal v poradí štrnásty z 50 filmovacích dní. Novými "nájomníkmi" honosnej vily sa stali príslušníci rozvetvenej židovskej rodiny Silbersteinovcov, do ktorej osudov kruto zasiahnu následky fašistického besnenia. Prežije ich iba David, syn ústrednej dvojice Jakuba a Irmy, zachránený transportom asi 700 detí z ohrozených oblastí Československa, ktorý na sklonku 30. rokov skutočne zorganizoval britský burzový maklér Nicholas Winton. Práva na projekt vlastnia producenti Rudolf Biermann a Jiří Bartoška, ktorých na tomto poste dopĺňajú Čestmír Kopecký za Českú televíziu a Olaf Lubaszenko za poľskú stranu. "Prvá etapa nakrúcania potrvá do 4. októbra. Potom práce na čas prerušíme pre dosiahnutie vegetácie neskorej jesene a v druhej etape od 26. októbra asi do konca novembra nás čakajú aj najväčšie davové scény," hovorí pre SME vedúci produkcie Ivan Filus. Zábery z bojísk vo filme nefigurujú, vyčíňanie nacistov sleduje skôr v rovine psychiky a konania postáv. Do vojnových čias sa vráti hlavná železničná stanica v Prahe, pre náročné zábery transportu historických vagónov s niekoľkodňovou výlukou na prvom nástupišti. Zatiaľ sa však dej odohráva v súkromnej vile pri hýskovskej základnej škole, ktorej časť slúži ako maskérňa a kostymérňa. Súčasní majitelia budovu využívajú iba ako víkendový dom, väčšinu času ju profesionálne prenajímajú filmárom. Vyhľadávané miesto už privítalo napríklad herca Franca Nera, cestu sem si nedávno našli francúzski tvorcovia kriminálneho seriálu o komisárovi Maigretovi a onedlho príde na rad štáb zo Španielska. "Dekorácie sme zariadili sami, najviac rekvizít je z Českej televízie. Pokúsil som sa na majiteľov vily zahrať takú hru, že peňazí na český film predsa len nie je vždy nazvyš, a tak by sme sa mohli dohodnúť na rozumnej cene za prenájom. Vysvetlil som im, že vymaľujeme a spravíme mnohé stavebné úpravy, načo tvrdili, že im je to dosť jedno. Niekto iný im tam vraj potom môže doviesť dnu koňa a nahádzať na nové parkety hlinu, takže akékoľvek rekonštrukčné práce ich prakticky vôbec netrápia. V interiéroch sme vytvorili chemické laboratórium, lekársku ordináciu aj kompletnú detskú izbu, vonku sme postavili skleník, v ktorom si Marián Labuda zahrá úslužného záhradníka Spitzera. Vďaka spolupráci so židovskou obcou máme v Prahe prístup do synagógy i na cintorín, priestory anglickej ambasády nakrútime v pražskom Obecnom dome," dopĺňa Ivan Filus.
Nicholas Winton je dodnes žijúcou reálnou postavou. Má 90 rokov, býva v Anglicku a s najväčšou pravdepodobnosťou osobne orámcuje celý príbeh. Scény s jeho účasťou budú podobné filozofii, akú použil Steven Spielberg v závere svojho Schindlerovho zoznamu. Meno herca, ktorý ho stvárni zamlada v retrospektíve, zatiaľ producenti prezradiť nechcú. V hre sú podľa ich slov svetoznámi americkí či britskí predstavitelia a zároveň by do projektu mala vstúpiť aj významná zahraničná distribučná spoločnosť. "Winton bol úradníkom, ktorý pozoroval nebezpečenstvo fašizmu cez pohyb peňazí. Vnímal hrozbu, ktorú si ľudia neuvedomovali. Do Prahy prišiel koncom roka 1938 na dovolenku a jej výsledkom bola záchrana asi 700 detí, ktorým našiel náhradných rodičov vo Veľkej Británii. Všetci mu hovorili, že jeho myšlienka je nerealizovateľná a skoro nezmyselná. Nemal financie ani podporu oficiálnych orgánov, a predsa sa rozhodol svoj plán uskutočniť. Dodnes vyznieva ako apel, že ak existuje vôľa, dá sa niečo urobiť, aj keď to vyzerá beznádejne. Jeho akcia je zaujímavá tým, že až do roku 1988 nikto nevedel, čo vykonal. Nepovedal to dokonca ani vlastnej manželke. Robil si raz poriadok v písomnostiach, chcel nejaké vyhodiť a jeho žena medzi nimi našla vzácne papiere, knižku s listami od rodičov i zoznam detí s ich fotografiami. Široká verejnosť sa tak o jeho čine dozvedela až z trojdielnej relácie, ktorú po tomto objave nakrútila televízia BBC," vraví režisér Matěj Mináč, ktorý sa s Nicholasom Wintonom, po vojne oceneným anglickou kráľovnou a nedávno vyznamenaným čestným občianstvom Prahy, stretol pri konzultáciách scenára. "Iba pre predstavu, z českých Židov bolo do Terezína deportovaných 15 000 detí a zachránilo sa z nich len 150. Číslo 700 znamená, že Winton akoby zachránil celú jednu generáciu. Medzi `jeho` deťmi sú významní ľudia - napríklad slávny filmový režisér Karel Reisz (narodený v roku 1926 v Ostrave a preslávený filmami Night Must Fall, Isadora, The Gambler, Sweet Dreams či Everybody Wins), kanadský reportér a komentátor Joe Schlesinger z CBC, lordi hornej britskej snemovne, najznámejší konštruktér letísk na vode... Wintona som navštívil uňho doma, komunikovali sme spolu o projekte a musím povedať, že je vo výbornej kondícii. Vo Veľkej Británii je zapísaný ako vynikajúci športovec, bol vicemajstrom v šerme a dodnes odovzdáva hlavnú trofej na najväčšej federálnej súťaži, ktorá je po ňom pomenovaná Wintonov pohár," dodáva režisér. O nezištnosti a skromnosti záchrancu ohrozených detí svedčí aj fakt, že si neželá prílišnú publicitu a ako jediný honorár za práva na film by privítal kosačku trávy. "Je to jednoduchý a múdry pán, ktorý za najväčšie nešťastie ľudstva považuje náboženstvá a rasové delenia sveta," charakterizuje ho Matěj Mináč.
