er, spôsobila zával v bani zrejme "ťažba načierno" uskutočňovaná v prvom, teda najbližšie na povrchu ležiacom sloji suroviny. Rakúšania sa tak z najvyšších miest dozvedeli to, čo doteraz považovali za celkom nemožné: že v ich krajine panujú rovnaké praktiky ako v rozvojovom svete a pokiaľ ide o veľké peniaze, firmy nerešpektujú zákonné predpisy a robia tak beztrestne mnoho rokov. V tejto súvislosti žiadala včera, v deň prvého parlamentného zasadania po prázdninách, rakúska opozícia Farnleitnerovo odstúpenie. Ten však svoju rezignáciu, podľa rakúskej agentúry APA, vylúčil. Vedenie lassingských mastencových baní v prvej reakcii obvinenie z ilegálnej ťažby odmieta a poukazuje na to, že ťažba v najvyššom sloji bola ministerstvom schválená v rámcovom pláne. Hlasy z ministerstva však briskne konštatovali, že schválenie rámcového plánu ťažby nie je to isté ako konkrétne povolenie banského úradu, ktoré je podnik povinný pre postup v nových slojoch zabezpečiť. Najväčšie rozhorčenie panuje v samotnom baníckom Lassingu medzi príbuznými desiatich záchranárov, ktorí zahynuli a medzi obyvateľmi, ktorých domy sa prepadli do obrovského kráteru vytvoreného závalom vyťažených priestorov. V obci sa už hneď po nešťastí objavili povesti, že s ťažbou "nebolo všetko v poriadku", tie ale príslušné orgány rozhorčene odmietli. V súčasnosti najvyššie miesta potvrdili to, čo miestni ľudia tušili už dávno: ťažba v najvyššom sloji mastku, ležiaca len 60 metrov pod povrchom," bola načierno" a dosiahla už veľké rozmery. Po dlhodobých dažďoch sa vnútorné vrstvy zrútili a zavalili dolný sloj v hĺbke 120 metrov, kde zavalili baníka Georga Hainzla (ktorého sa potom na prekvapenie podarilo zachrániť) a desať záchranárov, ktorí všetci zahynuli. Nakoniec povolili aj povrchové vrstvy a na mieste závalu vznikol kráter s priemerom 150 metrov, v ktorom postupne zmizlo niekoľko baníckych budov a obytných domov.