Rastúce zadlženie, rastúca deficitnosť, prudko sa zvyšujúca nezamestnanosť sú dosť ťažké kamene, ktoré budú po voľbách sťahovať ekonomiku ku dnu. Bolo by nekorektné nespomenúť projekty, ktoré súčasná vláda rozbehla, ale opäť sú za týmito projektmi, napríklad infraštruktúrnymi, iba problémy s financovaním a s tým súvisiace zadlžovanie. Koniec uplynulého a začiatok tohto roka bol paradoxný, pretože SR ešte vykazovala vysokú dynamiku vybraných makroekonomických ukazovateľov, ale podľa Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory toto obdobie znamenalo a znamená v rovine podnikateľských subjektov najhoršie a najzložitejšie obdobie od založenia samostatnej SR. Umelo sa delila ekonomika na makro a mikroekonomiku a jednostranne sa preferovala makroekonomika pred celou ostatnou ekonomikou. Okrem zmrazenia finančných tokov, situáciu podnikateľom sťažovalo a sťažuje vysoké daňové a odvodové zaťaženie, ktoré nútilo mnohých k daňovým únikom. Rastúce problémy ekonomiky doľahli aj na občanov. Dôchodcovia síce prijímali s potešením zvyšovanie dôchodkov, no ich rast vôbec nekopíroval rast miezd. Vláda sa vo svojom programe zaviazala približovať životnú úroveň dôchodcov k ostatným skupinám občanov. V roku 1994 však bol priemerný starobný dôchodok 46,8 % priemernej mzdy a v súčasnosti je aj po júlovom zvýšení zhruba 43 %. Životná úroveň dôchodcov sa znižuje, znižuje sa však aj životná úroveň ekonomicky aktívnych. Podľa prieskumov má trvalé finančné problémy asi 34 percent občanov, ktorí žijú na hranici chudoby. Za všetko azda hovorí aj návrh Medzinárodného menového fondu, ktorý Slovensku navrhuje zmrazenie miezd v štátnej správe. Všetko je to dôsledok hospodárskej politiky, pri ktorej sa vynárala kauza za kauzou, pri ktorej sa v mnohých prípadoch nerešpektoval duch zákona a smerovanie ekonomiky sa prispôsobovalo záujmovým skupinám. V normálnej štandardnej krajine majú politici viesť štát k prosperite, prijímať zákony a riadiť ekonomiku tak, že opatrenia smerujú k uľahčeniu života občanov. Na Slovensku to bolo presne naopak, prijímali sa zákony a ekonomika sa riadila tak, aby z toho profitovalo pár ľudí. Ostatní museli posledné štyri roky iba pretrpieť. Ekonomika je však samonápravný systém. Po voľbách bude ťažko, ale v prípade radikálnej zmeny hospodárskej politiky môže svitať aj na lepšie časy.