Zdravotníctvo má permanentne nedostatok prostriedkov, na školách hrozí nekúrenie počas zimného obdobia, podnikatelia už prakticky nemajú šancu získať úver, mladí ľudia nemajú kde bývať, lebo nemajú šancu získať byt, hrozivo sa zvyšuje nezamestnanosť a zadlženosť, rastie deficit slovenskej ekonomiky, azda 50 % podnikov je platobne neschopných, strojárstvo kolabuje... Medzinárodný menový fond poslal premiérovi SR list s upozornením na nebezpečné trendy ekonomiky Slovenska. Národná banka Slovenska chce v prípade pokračovania negatívnych trendov prehodnotiť smerovanie menovej politiky v druhom polroku 1998. Slovenská ekonomika sa dostala do problémov.

m Dokedy sa môže slovenská ekonomika ešte udržať na relatívne vysokých číslach rastu hrubého domáceho produktu, na nízkej inflácii a podobne?

"V ekonomike tak, ako v súkromnom živote neplatí len matematika. Na otázku, či sa podarí udržiavať ekonomické parametre Slovenska na podobnej úrovni, musím odpovedať, že dlhodobo určite nie. Ako dlho, to je veľmi ťažko povedať. Veľa bude závisieť od toho, ako dopadnú voľby. V súčasnosti sú trendy také, že pokiaľ nedôjde k zvratu, čiže ak sa nezlepší imidž Slovenska, ak nedôjde k masívnemu prílevu zahraničných investícií, tak skončenie týchto trendov je otázka niekoľkých mesiacov."

m To je názor väčšiny od vlády nezávislých ekonómov...

"Je to vidieť z čísla, ako je miera nezamestnanosti, ktorá dosahuje rekordnú úroveň, vidieť to z toho, že tempo rastu hrubého domáceho produktu sa dlhodobo znižuje, rekordnú úroveň dosahuje deficit obchodnej bilancie, deficit štátneho rozpočtu je už teraz vyšší, ako je plánovaný na celý rok. Čísla sú jednoznačné. Mohli sme si dovoliť žiť na tej úrovni, ako sme žili, iba preto, že sme sa rekordne zadlžili. A znova takisto ako v bežnom živote, je možné žiť nad pomery len nejaký čas. Ide o to, ako nám okolie verí a ako dlho nám bude požičiavať. Ja si myslím, že v tomto smere sú už možnosti SR takmer vyčerpané a že taká hospodárska politika, ako fungovala doteraz, už nebude môcť fungovať."

m Ekonómovia upozorňujú na kritický stav ekonomiky, na nebezpečenstvá, ktoré tu sú, upozorňujú na to aj politici opozičných strán, vládni ekonómovia však stále tvrdia, že máme vynikajúce výsledky a že vláda robí konštruktívnu hospodársku politiku. Je pravda niekde medzi tým?

"Nepovedal by som, že je pravda medzi tým. V posledných rokoch tých pozitívnych alebo konštruktívnych krokov v oblasti hospodárskej politiky nebolo veľa. Za konštruktívny krok by som označil privatizáciu. Nie jej formu, iba fakt, že sa privatizovalo. Forma už nebola optimálna. Za pozitívum považujem, že sa podarilo ako-tak udržať sociálny zmier. Negatív bolo viac. Odkladali sa nevyhnutné kroky, ktoré sa mali urobiť. Spriechodnenie konkurzov, zásah do výmenného kurzu, zásah do výšky regulovaných cien, nezabránilo sa dramatickému zadlžovaniu krajiny a podobne."

m Znamená to, že súčasní ekonómovia pre budúcnosť urobili málo?

"Pre dobre robenú hospodársku politiku platí, že nepopulárne kroky sa robia na začiatku volebného obdobia, keď má vláda ešte najvyššiu popularitu, v strede volebného obdobia dochádza väčšinou k negatívnym efektom vyplývajúcim z nepopulárnych krokov a ovocie sa zbiera ku koncu volebného obdobia. Čiže štandardná hospodárska politika funguje tak, že v strede volebného obdobia vykazuje najhoršie parametre a tie sa koncom obdobia zlepšujú, čo kopíruje aj popularita politických subjektov. Na Slovensku priebeh nie je ani len podobný. Kroky, ktoré sa mali urobiť, sa neurobili a ku koncu volebného obdobia sa zhoršujú takmer všetky parametre. Deje sa pravý opak toho, čo sa malo diať. Kroky tejto vlády teda neboli dobré a príčiny by som ešte rozdelil na tie, za ktoré vláda môže a tie, za ktoré nemôže. Môže za to, že zrástla so záujmovými skupinami, ktoré ju dotlačili do istej formy hospodárskej politiky, za to, že do istej miery bola politika poznačená aj neznalosťou ekonomických procesov..."

m Tým myslíte, že vládni ekonómovia to nevedia?

"Do istej miery to nevedia, ale riadiť ekonomiku v transformácii nevie perfektne asi nik. Bola však aj významná príčina, za ktorú nemôže súčasná vláda. Má korene v predchádzajúcej Mečiarovej anabáze, keď vtedajšia vláda prijala nepopulárne opatrenia, robila reformu, ale v strede volebného obdobia, keď jej popularita klesla, bola vymenená. To z hľadiska budúcnosti nebol šťastný krok, lebo ako som hovoril, v štandardnej ekonomike to musí fungovať tak, že v polovici volebného obdobia je jej popularita na minime a nemala by sa vtedy meniť. Ak sa zmení, tak každá ďalšia vláda sa bojí na začiatku prijať nepopulárne kroky, aby nebola vtedy, keď je jej popularita malá, vymenená. Považujem to za jednu z príčin, pre ktoré možno súčasná vláda nerobila to, čo mala robiť. Terajšia vláda je v závese záujmových skupín a bojí sa. Z vlády, ktorá mala isté črty železnej lady ako symbolu tvrdej reformy, sa stala vláda, ktorá má skôr črty dievčaťa železiarov. Závislosť na záujmových skupinách, nedostatok znalosti, nedostatok odvahy a zlý imidž sú príčinami zhoršujúcich sa trendov."

m Hovorili ste o rekordnej zadlženosti. V súvislosti so zadlžovaním sa najviac spomínajú infraštruktúrne projekty. Ako sa malo postupovať, aby zadlženosť nerástla? Mali sa najprv vytvoriť podmienky pre ozdravenie bánk, reštrukturalizáciu podnikov a až potom sa mali napríklad stavať diaľnice?

"Vysoký dlh neznamená sám osebe, že je zlý. Vysoký dlh môže byť, pokiaľ si ho požičia subjekt, u ktorého je vysoký predpoklad, že ho aj splatí. Ak si ja požičiam stotisíc korún, nedá sa z toho povedať, či som si požičal veľa alebo málo. Treba sa pozrieť na to, či si za to kupujem pivo alebo si za to zaplatím kurz angličtiny. Treba najprv vytvoriť zdravú ekonomiku, do ktorej môžu prúdiť pôžičky zo zahraničia. Ak pôžičky idú do ekonomiky, ktorá nie je zdravá, tak je predpoklad, že sa peniaze vrátia, ohrozený."

m Aj na ozdravenie by sme potrebovali zdroje, pravdepodobne by sa však dali získať ľahšie ako na infraštruktúrne projekty...

"Poviem to inak. Najbezpečnejší kapitál sú priame zahraničné investície. Vzhľadom na formu privatizácie absentujú. Ak by bol prílev zahraničného kapitálu výraznejší, reštrukturalizácia by bola oveľa rýchlejšia. O krátkodobom kapitále sa vedú polemiky na celom svete. Jeho nadmerný príliv spôsobuje krízy od Ázie až po Južnú Ameriku. Hovorí sa o reguláciách prílivu krátkodobého kapitálu, ale podľa mňa namiesto regulácie treba ozdraviť ekonomiku. Pod ozdravením si predstavujem vytvorenie mechanizmov, ktoré umožnia efektívne umiestňovanie pôžičiek. Napríklad reštrukturalizáciou bankového sektora. Keď dnes prídu do niektorých bánk peniaze, tak si z nich politici vyberú peniaze ako v samoobsluhe. To sa nesmie diať."

m Hovoríme o negatívnych trendoch v ekonomike, po ktorých zrejme príde pád. Koľko môže trvať, kým sa znova postavíme na nohy?

"Ja vidím časový horizont zlepšenia tak štyri roky, za predpokladu, že bude radikálne zmenený tvar hospodárskej politiky. Každá nová vláda bude mať veľmi ťažkú úlohu, aby dosiahla dobré parametre ekonomiky ku koncu volebného obdobia."

m Znamená to, že to "horšie", ktoré nevyhnutne príde, bude trvať štyri roky?

"Bude to závisieť od toho, ako vehementne sa pustí nová vláda do reformy. Ak sa pustí do kvalitnej reformy, tak asi štyri roky."

m Stále sme v rovine makroekonomiky, ale čo môže čakať bežný človek?

"Nechcem strašiť, ale nebol by som prekvapený, keby došlo k poklesu reálnych miezd. Nie je vylúčené, že dôjde k poklesu životnej úrovne, čiže občania to pocítia na výplatnej páske. Navyše trend rastu nezamestnanosti je jednoznačný. Nejde o to, že sme sa podľa pôvodnej metodiky výpočtov dostali skoro k 15-percentnej nezamestnanosti, ale treba si uvedomiť, že v letných mesiacoch je tradične nezamestnanosť najnižšia. V tomto roku bola naopak najvyššia, čiže na jeseň sa dá očakávať zhoršovanie. To platí aj pre ostatné parametre týkajúce sa občana. Podľa mňa vláda riadila ekonomiku tak, aby vydržala do septembra `98. Nová vláda nebude mať z čoho riešiť problémy."

m Považujete za reálne splnenie sľubov niektorých strán napríklad o 100-percentnom zvýšení miezd, o nových 150 tisícoch pracovných miest a podobne?

"Ak sa bude reforma robiť dobre, tak ku koncu volebného obdobia je možné zlepšenie. Chcel by som však pripomenúť, že ak si vyberieme niektorý z ekonomických parametrov, je možné ho dosiahnuť na úkor iných. Súčasná vláda napríklad chcela udržať kurz našej koruny voči českej. Dosiahla to, ale za cenu zadlženia a mali sme drahšie dovozy, čo bola vysoká cena za udržanie kurzu. Nevylučujem preto, že vybraný ukazovateľ sa môže politicky udržať na optimistickej úrovni. Ekonomika nikdy nebude riadená ideálne. Nerobme si ilúzie, že po voľbách, nech dopadnú akokoľvek, by sme nenašli chyby na hospodárskej politike novej vlády. Maximálne, čo môžeme očakávať, je zlepšenie imidžu SR a zbavenie sa intenzívneho prerastania politiky a časti ekonomiky, čiže toho, čomu hovoríme klientelizmus. Niektoré predvolebné sľuby, aj opozičných strán, však možno plne nedoceňujú vážnosť súčasných problémov."

m Národná banka Slovenska avizovala, že v prípade prehĺbenia problémov zmení menovú politiku pre druhý polrok 1998...

"Nevidím žiadny signál toho, že by sa problémy nemali prehlbovať. Keď sa pozrieme na zahraničný obchod, tak vidíme, že v roku 1994 sme ešte boli v pluse, od roku 1995 začal rásť deficit, v roku 1997 administratívnymi opatreniami - zavedením dovoznej prirážky, sa deficit mierne zmenšil, ale teraz sme ešte v horšej situácii, ako sme boli. V druhom polroku sa situácia zrejme ešte zhorší, lebo tradične sa v posledných mesiacoch roka najviac dováža, zároveň sa prestane od októbra uplatňovať dovozná prirážka. Nevidím signály, ktoré by hovorili, že sa situácia zlepší."

m Nadviažem na problém zahraničného obchodu. Prečo máme také problémy s exportnou výkonnosťou našej ekonomiky?

"Aj keď väčšina ekonómov nebude súhlasiť, ja to vidím v kurzoch. Mnoho ekonómov hovorí, že je to v reštrukturalizácii, aj vládni ekonómovia o tom hovoria. Ja by som sa len opýtal, že ak je to iba otázka reštrukturalizácie, a nie otázka kurzu, či v roku 1994, keď prevzali vládu, bola ekonomika viac reštrukturalizovaná ako v roku 1998."

m Dá sa porovnať budúcnosť našej ekonomiky s Áziou, kde po "prejedaní sa" prišla kríza?

"Ázijské štáty sa dostali na dvoj- až trojnásobnú úroveň v mzdách oproti Slovensku zo situácie, keď boli ďaleko za nami. Oni urobili naozaj kus práce. Niektoré problémy v Ázii sú podobné, niektoré iné. Ja si myslím, že starosti, ktoré má Ázia, Rusko, Latinská Amerika, sú do istej miery vyvolané nepružnou reakciou na globalizáciu. V Ázii došlo k prílivu krátkodobého kapitálu a následnému odlivu. Zatiaľ sa niečo podobné na Slovensku nestalo. Zhoršujúce sa parametre nemajú zatiaľ rovnaké príčiny ako v týchto krajinách, aj keď sa môže niečo podobné stať aj u nás."