V tieni pouličných bojov v Tirane zostal aj etnický konflikt a humanitárna pohroma v susednej srbskej provincii Kosovo. Nepokoje, ktoré vypukli na pohrebe zavraždeného opozičného poslanca Azema Hajdariho, začali pripomínať pokus o prevrat. Hlavné mesto európskej krajiny, v ktorej obieha nekontrolovateľné množstvo zbraní, sa stalo dejiskom ozbrojeného stretu jednotiek ministerstva vnútra vyzbrojených ťažkou vojenskou technikou a stúpencov opozičnej Demokratickej strany Albánska (PDSh) Saliho Berishu. Len zázrakom bol počet obetí minimálny.
Smrť Hajdariho spustila akciu, ku ktorej sa schyľovalo už od minuloročných mimoriadnych volieb. Berisha, ktorý vládol v krajine od roku 1992 a mal reprezentovať nové nekomunistické Albánsko, padol vlani, keď jeho reforma, ktorú v skutočnosti reprezentovali tzv. pyramídové hry v celoštátnom meradle, pripravila masu ľudí o úspory. Nepokoje, ktoré v krajine nastali, a silnú vlnu utečencov do západnej Európy ukončil až zásah Západu, ktorý poslal do krajiny mnohonárodné jednotky s talianskym velením. Voľby, ktoré nasledovali, priviedli logicky k moci vtedajšiu opozíciu, postkomunistických socialistov. Berisha odmietol uznať volebnú porážku a stiahol sa na sever krajiny, kde má svojich stúpencov. A odvtedy čaká na svoju šancu.
Treba poznamenať, že podozrenie z politickej vraždy padá na socialistov celkom logicky - Hajdariho totiž v septembri 1997 postrelil jeho kolega - poslanec vládnej Socialistickej strany Albánska a odvtedy až do vyostrenia kosovského problému opozícia parlament bojkotovala. Berisha dnes kričí, že v krajine vláde diktatúra komunistov-teroristov…
Albánsko bolo najizolovanejšou komunistickou diktatúrou v Európe a dnes, po ukončení vojny v Bosne, je spolu so susedným Kosovom, kde žije 90 percent Albáncov, zrejme potenciálne najhorúcejším miestom v Európe. Práve zo severného Albánska, bašty Berishu, sa do Kosova pašuje množstvo zbraní. Vláda socialistov síce odmieta vytvorenie "veľkého Albánska", Berisha však zjavne urobí čokoľvek, aby sa vrátil k moci. V severnom Albánsku je množstvo kosovských utečencov, ktorí momentálne nemajú nijakú budúcnosť. A napokon, svoju baštu tu nemá len demokrat Berisha, ale aj Kosovská oslobodzovacia armáda. O to viac sa zvyšuje naliehavosť vojenskej akcie medzinárodného spoločenstva s cieľom upokojiť situáciu v Kosove i v Albánsku, dať šancu mierovému riešeniu a napokon dať obyvateľom možnosť slobodne vyjadriť svoju vôľu vo voľbách ako nevyhnutnosť. Krviprelievanie a ďalší exodus Albáncov môže zastaviť len racionálna, nezaujatá sila "zvonka". A je to v záujme celej integrujúcej sa Európy.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
