telia dotácií (správcovia domov) začali totiž hľadať množstvo zdôvodnení na to, aby sa k dotáciám dostali. Napokon sa papierovo preukázaných nárokov na dotácie nazbieralo toľko, že ich objem prevýšil množstvo financií, ktoré boli na dotácie vydelené v štátnom rozpočte. Keďže tepelné hospodárstvo je u nás väčšinou v rukách miest a obcí, tieto subjekty sa dostali do obrovských problémov. Vláda síce poverila ministerstvo financií vypracovaním nového modelu poskytovania dotácií, doteraz však stále riešenie tohto problému odsúva. "Cesty, ako ušetriť tepelnú energiu a odôvodniť svoj nárok na dotáciu, sa hľadali viacerými spôsobmi. Obmedzovali sa napríklad dodávky teplej vody - takto postupovali správcovia domov na mnohých miestach. Mnohí sa však namiesto toho, aby podnikali technologické alebo racionalizačné opatrenia, sústredili skôr na to, ako administratívne vykázať, že majú nárok na dotáciu," ilustruje situáciu odborník na energetické poradenstvo Združenia slovenských spotrebiteľov Josef Lounek. Podľa jeho slov sa napríklad v Bratislave počas minulej vykurovacej sezóny síce podarilo znížiť objem energie potrebnej na výrobu teplej vody o 12 percent, ale len za cenu regulovania jej dodávok, čiže nižším dopytom, a nie racionalizáciou. Ako uviedol J. Lounek, z konzultácií s bytovými podnikmi a družstvami vyplynulo, že dodávky energie potrebné na kúrenie sa pritom v hlavnom meste neznížili. Na 30-percentné paušálne zníženie dotácií poukazovalo ako na nesystémové opatrenie hneď od začiatku aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). "Niet z čoho, ani nám to neprislúcha, aby mestá a obce zo svojich prostriedkov financovali tento rozdiel. Potom je potrebné preniesť to na spotrebiteľov a teplo bude drahšie," uviedol v utorok v Slovenskom rozhlase predseda ZMOS M. Sýkora.