Toľko ich tu bolo len v roku 1989 - a teraz. A neprišli len kvôli Markíze, aj keď tunajší redaktor tejto televízie zožal najbúrlivejší potlesk. Bystričania i ľudia z okolia prišli prejaviť podporu SDK a jej politikom. Aj Markíze, aj Drukosu. Ale predovšetkým slobode a pokojnému žitiu. Tak, ako to hlásal transparent spustený zo šikmej hodinovej veže: Chceme žiť. Ľudia stáli na balkóne veže, na lešení, na Mariánskom stĺpe. Aby videli Nogu a Skrúcaného a počuli Rasťa Piška. A v jeho podaní prišiel na námestie "Len on - čo to nedokázal". Davu ukazoval vpichy po infúziách, ktoré vedú do Ruska, ale "Primakov ma vymákol" a trubičky odpojil. Od "Neho" by sa mal vraj učiť i Schifferkin frajer, ktorý nechal zmiznúť Sochu slobody. "Ale ja som najväčší kúzelník, nechal som zmiznúť celý národný majetok," povedal Piškov premiér. Ľudia na námestí reagovali fantasticky: tlieskali, skandovali, spievali. A dvíhali s dáždnikmi i heslá: "Mečiar, je ti beda, Markíza sa nedá!" "Mečiar a Tóthová klamú!" Pravda zvíťazí!" Po koaličných politikoch v podaní Rasťa Piška prišli na scénu politici SDK. Bystričan Jano Langoš hovoril o troch základných krokoch pre Slovensko: zastaviť najhoršiu vlnu vysťahovalectva za prácou, podporiť vzdelanie a inteligenciu a vymaniť našu krajinu spod ruskej nadvlády. List premiérovi z dediny Horný Výplach, ktorý chodí za ľuďmi v opancierovanom bavoráku, rozohrial banskobystrické námestie. Keď potom Ľ. Černák nahradil Mikiho Dzurindu vo finále, atmosféra bola ako nikdy. Až taká, že ľudia znovu zvonili kľúčmi a hrdo spievali slovenskú hymnu.
IVETA BIELIKOVÁ
