SĽUBY: Za základný smer bezpečnostnej orientácie SR vláda označila úsilie o získanie členstva v NATO. "Severoatlantickú alianciu považujeme za najefektívnejšiu existujúcu bezpečnostnú organizáciu a členstvo v nej súčasne za možnosť získania efektívnych bezpečnostných záruk. V tomto zmysle bude vláda optimalizovať našu účasť v programe Partnerstvo za mier, ktorý považuje za prvý krok k našej integrácii do Severoatlantickej aliancie."
REALITA: Po madridskom summite NATO v roku 1997 nebolo Slovensko prizvané na vstup do aliancie. Táto skutočnosť vyvolala rozčarovanie v radoch dôstojníckeho zboru Armády SR, ktorý bol na rozdiel od politického vedenia krajiny pripravený na začatie vstupného procesu. Armáda SR sa aktívne zúčastňovala na spoločných cvičeniach s NATO v rámci programu Partnerstvo za mier a jej príslušníci na nich pravidelne dosahovali veľmi dobré výsledky.
SĽUBY: Vláda sa zaviazala, že "bude dbať o to, aby sa rešpektovala zvrchovanosť zákona a aby všetky orgány štátnej správy náležite vykonávali právne predpisy, uplatňovali svoje právomoci len zákonnými metódami a konali len to, čo im zákon dovoľuje."
REALITA: Aj v rámci rezortu obrany došlo k porušeniu tohto zákona. Jedným z príkladov je zneužitie vojenskej kontrarozviedky (Vojenské obranné spravodajstvo) jej riaditeľom Miroslavom S. proti ministrovi obrany J. Sitekovi, ktorého časť tejto služby sledovala a získavala o jeho osobe informácie nesúvisiace s poslaním vojenskej kontrarozviedky. Nesplnenie sľubu rešpektovania zvrchovanosti zákona sa prejavilo aj pri netransparentnej realizácii nákupu bojovej techniky a deblokáciách.
Najvypuklejším príkladom nedodržania tohto záväzku sú však okolnosti výmeny náčelníka Generálneho štábu Armády SR, keď predseda vlády V. Mečiar, predseda NR SR I. Gašparovič i štátny tajomník ministerstva obrany J. Gajdoš nedodržali zákonný postup a o. i. porušili Ústavu SR, zákon o vojenskej službe i zákon o zriadení Armády SR. Genplk. Tuchyňa sa aj naďalej nazdáva, že jeho odvolanie nebolo v súlade so zákonmi, ale ustúpil len preto, aby sa situácia vo velení ASR ďalej nevyostrovala.
SĽUBY: Vláda sa zaviazala rozpracovať dlhodobý plán "rozvoja armády a riadenia jej ľudských zdrojov s cieľom vybudovať relatívne malú a primerane vyzbrojenú armádu, ktorá úrovňou svojej pripravenosti bude garantom obrany štátu, jeho suverenity a územnej integrity".
REALITA: Od roku 1995 do roku 1998 sa síce objem finančných prostriedkov určených v štátnom rozpočte pre ministerstvo obrany zvýšil z 12,053 miliardy korún na 14,053 miliardy, avšak percentuálny podiel výdavkov na obranu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu klesol od roku 1995 z 2,496 percenta na 1,921 percenta v roku 1998. Napríklad v roku 1997 ministerstvo obrany potrebovalo zo štátneho rozpočtu 19,7 mld Sk, pričom túto požiadavku zredukovalo na 17,3 mld Sk. V rozpočte na rok 1997 mu však parlament schválil iba 14,339 mld Sk.
SĽUBY: Vláda chcela zvýšiť pripravenosť príslušníkov ASR na plnenie úloh postupnou profesionalizáciou vybraných funkcií a zvyšovaním odbornej a jazykovej pripravenosti profesionálnych vojakov. Kabinet sa zaviazal pokračovať v transformácii armády.
REALITA: Dôstojníci armády absolvovali jazykové a odborné kurzy v rámci spolupráce s NATO. Naďalej však pretrváva nedostatočná jazyková pripravenosť veliteľského zboru. Prvá etapa transformácie armády bola uzavretá. Druhá etapa, ktorá súvisí s pripravovaním podmienok na postupnú profesionalizáciu, bola spomalená limitovanými finančnými prostriedkami. Tretia etapa, ktorej zámerom je vybudovať moderný systém velenia armády, schopný spolupracovať s NATO, je úlohou na roky 1998-2000.
