Experti NATO v početných štúdiách, v ktorých hodnotili, ako sú pripravené krajiny uchádzajúce sa o členstvo v aliancii, v súvislosti so Slovenskom konštatovali, že ide o štát, ktorý si musel svoje inštitúcie - vzhľadom na doterajšiu históriu - budovať od základov. Štúdie sa obvykle zhodli, že za niekoľko rokov štátnej samostatnosti aliancia "zaznamenala pomerne výrazný pokrok" predovšetkým v príprave Armády SR. Experti NATO oceňovali i to, ako sa slovenská armáda angažovala v programe Partnerstvo za mier. Postrehli a pozitívne hodnotili skutočnosť, že v roku 1994, keď bol tento program vyhlásený, krajina naň vyčlenila jedno percento svojich výdavkov na obranu - táto suma sa v roku 1995 zvýšila na dvojnásobok a v roku 1996 sa znovu zdvojnásobila na 4 percentá. Armáda SR sa aktívne podieľala na viacerých cvičeniach Partnerstva za mier a jedno z nich, nazvané COOPERATIVE DRAGON, zorganizovala na svojom území.
Západní experti preto konštatovali, že čo sa týka stavu a pripravenosti armády, Slovensko patrí do prvej skupiny uchádzačov o členstvo v NATO. Na summite aliancie v Madride, ktorý sa uskutočnil v júni 1997, to uznal aj premiér V. Mečiar, ktorý vyhlásil, že vojenská príprava krajiny "bola hodnotená ako jedna z najlepších". Napriek tomu sa v záverečnom vyhlásení madridskej vrcholnej schôdzky konštatuje: "Dnes pozývame Českú republiku, Maďarsko a Poľsko, aby s NATO začali rozhovory o členstve…" Slovensko nebolo spomenuté ani medzi nádejnými ašpirujúcimi krajinami, pretože aliancia výslovne ocenila "pozitívny vývoj k demokracii a vláde zákona" predovšetkým v Rumunsku a Slovinsku. Americký veľvyslanec v SR R. Johnson krátko po summite verejne vysvetlil dôvody, pre ktoré Spojené štáty nemohli podporiť členstvo Slovenska v NATO. Zdôraznil predovšetkým požiadavku aliancie, že "noví členovia musia demonštrovať svoju oddanosť demokratickým a trhovo orientovaným hodnotám". V tejto súvislosti konštatoval, že podľa názoru USA "na Slovensku došlo k znepokojujúcemu protidemokratickému vývoju" v dvoch širokých oblastiach: "Prvou je netolerantné a nespravodlivé zaobchádzanie s osobami zastávajúcimi odlišné názory. Druhou je rastúca centralizácia moci." Veľvyslanec Johnson konštatoval, že USA budú i naďalej podporovať a povzbudzovať Slovensko v jeho úsilí o členstvo v NATO, ale zdôraznil aj nevyhnutnosť plnenia kritérií aliancie.
Podľa popredného amerického odborníka J. Simona aliancia okrem iného očakáva aj jednoznačnú deľbu právomocí medzi prezidentom a vládou - právny poriadok musí jednoznačne určovať, kto má velenie a kontrolu nad armádou, kto povyšuje dôstojníkov v čase mieru, kto má právomoc iniciovať vyhlásenie výnimočného stavu a kto má aké kompetencie počas neho. To, čo sa odohralo pri nedávnej výmene náčelníka generálneho štábu a pri povyšovaní dôstojníkov do hodností generálov, ukazuje, že počas tretej Mečiarovej vlády došlo k evidentnému úpadku, čo sa týka efektívnej demokratickej kontroly armády. V porovnaní so stavom pred madridským summitom ide o regres, ktorý opätovne znižuje šance Slovenska ako krajiny ašpirujúcej na členstvo v NATO v prípadnom druhom kole rozširovania.
(ml)
