Summit predsedov vlád členských štátov Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA) sa skončil v Prahe celkom symbolicky vyhliadkovou plavbou po Vltave. Ak sa pozrieme na konkrétne výsledky, ktoré toto stretnutie prinieslo, nezostáva nič iné, ako opäť pripomenúť slovo vyhliadková a symbolicky ešte možno dodať, že v sobotu bolo v českej metropole na toto ročné obdobie až príliš chladno a daždivo. Aby sme exkurz na palube parníka uzavreli, treba uviesť i to, že na jeho palube sa nestretla ani kompletná zostava z posádky CEFTA, chýbali slovenský premiér Mečiar a poľský predseda vlády Buzek. Ak sa ani na dvojdňovom summite nepodarí počas celej akcie udržať pohromade celú "premiérsku" spoločnosť, hovorí to o miere kooperácie medzi jednotlivými krajinami CEFTA podstatne viac ako všetky frázy o potrebe zefektívnenia spolupráce, ktoré zazneli na úvod summitu. Všetky členské štáty CEFTA (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko, Rumunsko a najnovšie už aj Bulharsko) nespája len nedávna minulosť postkomunistických štátov povinne sa podieľajúcich na vykazovaní hospodárskej výmeny v rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, ale aj čosi, čo ide hlbšie do histórie. Stačí spomenúť, že nejeden z týchto štátov bol kedysi súčasťou Rakúska-Uhorska. Zdá sa však, že dnes si tieto štáty so svojou národnou i ekonomickou slobodou pri vzájomnom nielen ekonomickom zbližovaní akosi nevedia poradiť. Ako keby politikom chýbala mocná ruka cisára alebo "komunistického" plánovača, ktorý by jednotlivé štáty usmernil. Aký bol vlastne výsledok pražskej schôdzky? Prijatie vyhlásenia, v ktorom sa premiéri zhodli na nutnosti pokračovať v liberalizácii obchodu a rozvoji spolupráce a priznanie, že nepokročili v riešení stagnujúceho obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Konkrétne nástroje, ako spoluprácu podporiť, by hľadal len nekonečný optimista. Ďalej, český premiér Zeman sa opäť pokúsil resuscitovať myšlienku visegrádskej spolupráce, vzhľadom na nulové reakcie oslovených strán však asi márne. Z hľadiska slovenskej účasti sme mohli v Prahe zaregistrovať okrem najvčasnejšieho odchodu zo všetkých premiérov (V. Mečiar opustil Prahu ešte v piatok večer) a najskromnejšieho rozpisu bilaterálnych rokovaní zo všetkých zúčastnených strán (Česko, Slovinsko) aj ďalšie prikúrenie pod vďačným kotlom slovensko-maďarských vzťahov. Tentoraz sa prikladalo pšenicou… MAREK CHORVATOVIČ