je prezentácia v maďarských Balassagyarmotách, ktorá je až do 27. septembra sprístupnená v miestnom Srbskom kostole. Povedľa voľnej tvorby (kompozície z papiera a textilu v kombinácii s objektovými hmotami) dominuje autorov cyklus Znaky, korešpondujúci so sakrálnym priestorom expozície. Cyklus vznikol pred dvoma rokmi počas štipendijného pobytu v Rutger‘s Center of Print and Paper (Centrum pre techniku grafiky a ručného papiera) v Novom Brunswicku pri New Yorku, ktorý bol v rámci programu Arts Link pre výtvarníkov z východnej Európy každoročne organizovaný prostredníctvom SCCA - Bratislava. Ako pre SME povedal J. Bajus, cyklus je od jeho vzniku prvýkrát verejne vystavený a poukazuje na tragédiu, ktorá sa počas 50. rokov udiala v oblasti Javorina v obci Blažov na východnom Slovensku. "Všetci ľudia sa museli pre svoje gréckokatolícke vierovyznanie vysťahovať v tom čase z dediny, ktorá bola vzápätí vyhladená a na jej mieste bol zriadený vojenský priestor. Táto tragédia sa týkala aj mojej starej mamy, ktorej hrob je na mieste bývalého Blažova, pričom jej motív je grafickou technikou vyobrazený na ručnom papieri. Na ďalších troch papieroch sú obrazy súrodencov - detí starej mamy, rodiny stojacej pri matkinom kríži, ktorá sa po rokoch vracia na "rodné" miesto a na poslednom je motív stromov. Sú to znaky, ktoré identifikujú a lokalizujú miesto tragédie v čase, ktorá sa vôbec nemusela stať." Ďalšia samostatná výstava vedúceho Katedry textilnej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde J. Bajus vedie ateliér textilného dizajnu, je až do 27. septembra inštalovaná v Galérii Dubois pri University Lehigh v pennsylvánskom meste Betlehem a do 18. októbra sa J. Bajus zúčastňuje na kolektívnej výstave siedmich súčasných umelcov zo Slovenska (spolu s P. Augustovičom, M. Broošom, R. Kočanom, M. Moravčíkom, J. Sabovou a Ľ. Stachom) v Zoellnerovom umeleckom centre pri University Lehigh. V každej z prezentácií cítiť autorovo presvedčenie, že v tvorbe mu ide "o akúsi hru s materiálom, pri ktorej skúmam, čo je možné s ním urobiť, ako ho pretransformovať do inej polohy tak, aby pôsobil vo svojom výraznom detaile, ale i v odstupe. Preto rád kombinujem kov s papierom či papier s bavlnenou niťou alebo plexisklom. V minimalistickom výraze, ktorý často vzniká intuitívne, nechávam voľnosť pre divákovu predstavivosť…"