Parádou kaukliarov na chodúľoch, ktorí zohrali vtipnú i krutú hru o tureckom vpáde do kráľovského mesta Banská Bystrica, otvoril sa 341. Radvanský jarmok. Na Moysesovom námestí tiekla farba - krv, strieľalo sa, šermovalo krivými papierovými šabľami, horel oheň a kudlil sa modrý dym. Nad Turkami zvíťazili predkovia, ktorí sa iba na malú chvíľu stali anjelmi… Naozajstný anjel na nich hľadel z výšky - vysunutej plošiny. Takto, a ešte tvarožníkom pre okolostojacich začal sa jarmok, jeden z najstarších na Slovensku. Prekvapenie však pre všetkých Banskobystričanov, čo sa zatúlali i ďalej - na starú tržnicu, pod kostoly, len čakalo. Málokto z nich si vedel predstaviť, že sa u nás venuje remeslám toľko ľudí. Z celého Slovenska sa poschádzali hrnčiari, pernikári, čipkárky, vyšívačky, majstri nákovy, rezbári… Priamo na dlažbe pod gaštanmi rozpálil do belava podkovu kováč, neďaleko sa točili hrnčiarske kruhy, namáčalo prútie na košíky… S úžasom sa neprizerali len deti, ale za záujem sa nehanbili ani veľkí. A konečne si na jarmoku mohli kúpiť krčah, drevenú misku, kovaný svietnik, maľovanú kraslicu. Nie jarmočný gýč. Ten sa predával v tom istom čase inde. Mestskí páni použili na obyvateľov mesta lesť: Tradičný kultivovaný Radvanský jarmok, ktorý mesto nepamätá aspoň dvadsať rokov, spravili v centre mesta. A taký s párkami, klobásou, kolotočmi a gýčmi zostal na plážovom kúpalisku. Konečne, kvitovali tí Banskobystričania, ktorí už o humbuk kolotočov a búrz nestoja.

IVETA BIELIKOVÁ