sezónou - a následne s nimi aj my všetci, čo budeme v zime teplo potrebovať - v nezávideniahodnej situácii. Po tom, ako sa vlani bytovým podnikom a družstvám o 30 % znížili štátne dotácie na teplo, nielenže v ich radoch enormne narástol počet neplatičov za tepelnú energiu, ale od januára 1998 stanovením nového systému dotácií podľa málo zrozumiteľných indexov ministerstvo financií ešte viac zahmlilo situáciu. Indexy mali zohľadňovať opatrenia na šetrenie spotreby tepelnej energie, ktoré urobili správcovia bytov spolu s výrobcami tepla. "Aj tak však daňové úrady dávali dotácie paušálne, rozdiely podľa väčšej či menšej racionalizácie som si nevšimol," hovorí konateľ spoločnosti na výrobu a rozvod tepla Terming Bratislava Ing. Vojtech Kinčeš. Vláda mala o systéme dotácií na tento polrok rozhodnúť ešte v lete. Nerozhodla. Ako nás informoval tlačový odbor MF, vláda sľúbila zaoberať sa touto problematikou na prvom zasadnutí po voľbách 29. 9. "Ak si štát zobral právo stanoviť maximálnu cenu tepla, mal by urobiť aj zmeny v legislatíve a buď sa vrátiť k dotáciám, ako pri elektrine, plyne a vode, alebo by mal cenu tepla liberalizovať," konštatuje Ing. Ján Trnka, generálny riaditeľ firmy C-term Bratislava, najväčšieho súkromného výrobcu tepla v SR. "Naše pohľadávky od neplatičov prekračujú v niektorých dňoch 60 miliónov korún," dodáva Ing. Trnka. Podľa jeho slov dlžníci im spôsobujú desaťnásobne väčšie pohľadávky oproti minulosti, keď bol do roku 1996 legislatívne pevne stanovený spôsob výpočtu ceny tepla. Ako uviedol V. Kinčeš, Terming má účty úplne prázdne, neplatiči mu dlhujú 6,5 milióna. Rozdiel v cenách tepla zatiaľ znáša firma a čiastočne jej dodávatelia - plynári, s ktorými sa o tom dohodla.