Po celom Slovensku sú roztrúsené kultúrne pamiatky. Nikoho už ani neprekvapí, keď z času na čas miestny kaštieľ, oficiálne považovaný za kultúrnu pamiatku štátu, spadne domácim doslova na hlavu. Noví majitelia, ktorí získali objekty v rámci reštitúcií, nemajú zväčša o potenciálneho žrúta peňazí záujem a pamiatka chátra. Podobný osud postihol aj trojkrídlovú zemiansku kúriu z polovice 19. storočia v obci Bohunice v okrese Ilava. Okrem stavby patrí k areálu aj šesťhektárový park a donedávna aj viac ako storočné zákonom chránené javory. Pôvodný majiteľ, zemský školský inšpektor Rízner, kúpil kúriu koncom 19. storočia. Mala slúžiť ako oáza ticha pre jeho rodinu. Vďaka prírodnému prostrediu a pokoju slúžilo toto miesto ako zdroj inšpirácie Ríznerovej sestre, spisovateľke Ľudmile Ríznerovej-Podjavorinskej. Jediná dcéra majiteľa kúrie, herečka Božena Obrová, zomrela mladá na rakovinu. Jej matka prežila dcéru takmer o dvadsať rokov, no revolúcie sa už dožiť nestihla. Zomrela začiatkom osemdesiatych rokov a kúria zdedila po svojej zdanlivo poslednej majiteľke akurát veľkú pečať na dverách. Už v tom čase sa však rozpadala. Miestny národný výbor v Pruskom nemal záujem do rekonštrukcie objektu investovať. Okrem tanečných zábav a občasnej demolície opilcami sa v kúrii nedialo nič. Po revolúcii objekt prevzal Obecný úrad v Pruskom. Neskôr sa zistilo, že existuje majiteľ, respektíve dedič bohunickej kúrie. Bol ním druhý manžel Boženy Obrovej Stanislav Zach, ktorý žije v Prahe. Vzhľadom na vzdialenosť, pretrhnuté väzby s rodinou Ríznerovcov a pokročilý vek, nemal Stanislav Zach o kúriu záujem. Našiel sa jej teda majiteľ, ale na jej stave sa to neodzrkadlilo. Nadšenie prejavila až skupina združená pod hlavičkou Zelená linka, zaoberajúca sa environmentálnou výchovou. S. Zacha nebolo treba dlho presviedčať, aby kúriu prenajal. "Predovšetkým sme chceli zriadiť ekocentrum a na to sme potrebovali priestory. Svojpomocne sme sa v roku 1995 pustili do konzervačných prác, ktoré pomohli kaštieľ aspoň čiastočne zobytniť," hovorí predseda Marián Labaj. Zelená linka dostala bohunickú kúriu do bezplatného prenájmu na 50 rokov. Dokončenie celého projektu ekocentra sa plánuje na rok 2001. Členovia Zelenej linky nie sú zatiaľ celkom rozhodnutí, na čo všetko budú objekt využívať. Jedným z nápadov bolo koncipovať celú prestavbu bezbariérovo a neskôr kaštieľ využiť ako dielne, kde by pracovali mentálne alebo telesne postihnutí ľudia. Od roku 1995 sa tu pravidelne konajú medzinárodné letné tábory. Sú vlastne určitou formou brigády, na ktorej sa zúčastňujú internacionálni brigádnici. Všetko však stojí na peniazoch. "Pri celkovej rekonštrukcii takéhoto objektu milión neznamená takmer nič. Uvedomujeme si, že budeme musieť osloviť sponzorov, nevládne organizácie a jednotlivcov, aby prispeli," zdôraznil M. Labaj. ROMANA KOCHOVÁ