23. augusta 1994 Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie, ktorú viedla Emília Boldišová, rozhodla, že licenciu na "opustený" televízny okruh, bývalú TA 3, dostane spoločnosť Markíza Slovakia, s. r. o. Členka rady N. Slavíková vtedy vyhlásila, že z viacerých uchádzačov vybrali Markízu, lebo "všetko bolo v jej prospech" - percento pôvodnej tvorby, ku ktorému sa zaviazala, časový termín, kedy chcela začať vysielanie, i rýchlosť dobudovania tretieho televízneho kanála. Napriek tomu na zasadnutí rady 11. októbra 1994 sa postoj rady voči Markíze radikálne zmenil. Zo zápisu v Obchodnom registri totiž členovia rady zistili, že vlastníkom veľkej časti majetku spoločnosti je fyzická osoba zo zahraničia - pani Sylvia Volzová. Rada, ktorá dovtedy považovala Markízu za "čisto slovenskú spoločnosť", preto rozhodla o pozastavení vydania licencie. Tento svoj postoj odmietala revidovať.
Pretože trom členom rady sa skončil mandát, lebo boli zvolení iba na dva roky, v decembri 1994 mali poslanci NR SR doplniť radu o nových troch členov. Poslanec HZDS Ján Fekete však namiesto návrhu na doplnenie rady žiadal odvolanie všetkých jej členov. Zdôvodnil to tým, že v doterajšom zložení rada pracuje nekoncepčne a často mení svoje rozhodnutia. Poslanec Miroslav Kočnár navrhol, aby sa hlasovalo aj o nedôvere predsedníčke Boldišovej. Pritom NR SR iba štyri mesiace predtým prácu rady odobrila bez pripomienok… Poslanci HZDS napriek tomu, že pani Boldišovú navrhlo a presadilo do funkcie práve ich hnutie, hlasovali za návrh pánov Feketeho a Kočnára. Emília Boldišová potom vyhlásila, že o jej odvolaní, i odvolaní celej rady, rozhodlo politické grémium HZDS. Politickí komentátori sa vtedy zhodli, že hoci pani Boldišová mala k vládnemu hnutiu blízko, oveľa bližšie k jeho špičke sa nachádzali žiadatelia o licenciu. Markíza Slovakia ju potom dostala od novozvolenej rady.
Televízia Markíza sa od začiatku vysielania snažila správať "apoliticky". Jej spravodajstvo sa vyhýbalo horúcim politickým témam a v jej vysielacej štruktúre absentovali i politické debaty. Na začiatku roku 1997, keď predseda HZDS slovne napadol redaktora Markízy, vedúca vydania Televíznych novín V. Rusková so súhlasom generálneho riaditeľa rozhodla, že TVM incident neodvysiela, lebo vraj nie je pre divákov zaujímavý. Generálny riaditeľ Markízy ostro vyčítal českej televízii Nova, že incident napokon odvysielala táto stanica. S vládnou mocou sa topmanažment TVM dostal do sporu až vtedy, keď poslanci HZDS presadili návrh na privatizáciu STV 2. O novú licenciu sa uchádzala i spoločnosť Markíza Slovakia, ktorá ponúkla bezkonkurenčne najlepší projekt. Napriek tomu Rada SR pre rozhlasové a televízne vysielanie vybrala spoločnosť Pro TV, v ktorej sa angažovali privatizační prominenti a im blízki ľudia HZDS - Vladimír Poór, Vladimír Ondruš, Rudolf Trella, Miloš Mistrík, Ján Porvazník, Karol Kabát, Marta Bernáthová, Patrik Luther a ďalší. Generálny riaditeľ Rusko vtedy vyhlásil: "Existujú indície, ktoré dokazujú, že rozhodnutie malo politický podtext. Ak sa to preukáže, Markíza prijme adekvátne opatrenia." TVM v lete roku 1997 výdatne mediálne podporila kampaň opozície proti privatizácii STV 2. Keďže aj niektorí poslanci ZRS a SNS napokon hlasovali za takzvanú Ftáčnikovu novelu, snaha HZDS o privlastnenie si celoštátneho televízneho kanála bola zmarená. Obranou svojich ekonomických a komerčných záujmov sa vedenie TVM posunulo z pôvodnej "apolitickej" polohy do pozície spoločensky angažovanej televízie. Prvá časť príbehu televízie Markíza sa tým skončila. Druhá časť ešte pokračuje.
(ml)
