Medzi najväčšie atrakcie, ktoré môže Poľsko ponúknuť svojim návštevníkom, patrí nesporne Čenstochovská Madonna a Adam Michnik: zatiaľ čo k čiernej patrónke putujú dennodenne tisícky vrúcnych kajúcnikov, ale aj obyčajných zvedavcov, so živou legendou poľskej žurnalistiky sa nepodarí stretnúť každému. Adam Michnik je pritom stelesnením všetkého možného, len nie svätosti, a možno práve to z neho spravilo takmer modlu. Šéfa Gazety Wyborczej - najväčšieho poľského denníka, ktorý sa cez víkend šplhá k pre nás závratnému 800-tisícovému nákladu - by ste však vďaka obnosenému saku a texaskám aj dnes rovnako nepozorovane prehliadli v dave, ako v časoch, keď jeho fúzatý kamarát s výučným listom elektrikára, ktorý sa kvôli povinnostiam v cudzine dnes večer odporúčal, ešte len zakladal Solidaritu medzi robotníkmi v gdaňských lodeniciach.

Po Svätoplukovi už vari tretia či štvrtá hlava Slovákov (blížia sa voľby a treba dať priestor aj klasikom) prichádza do hotela Bristol v centre Varšavy po namáhavom dni. Ešte pred chvíľou sme sedeli v prezidentskom paláci. Michnikov optimizmus však dokáže po malej chvíli strhnúť všetkých. Bývalý šéf poľskej diplomacie Olechowski, ktorý sedí po Adamovej pravici, sa síce tvári ako profesionál, občas však dokáže svojho suseda správne podpichnúť a tak o zábavu nie je núdza. "Počúvame, že vy tam máte ešte stále problémy s tým vaším demokratom," obracia sa Michnik po chvíli na hosťa z Bratislavy a so smiechom dodáva: "Keď sa už napakovali, prečo ešte ďalej škodia svojej vlasti? My vás chceme mať vedľa seba, veď vy azda nie ste oveľa väčší "grzesznici" ako my!" A smeje sa ostošesť. Zrazu sa k nemu dostáva kópia novinového článku s fotografiou, na ktorej je spolu s Magdou Vášaryovou. "Magda, Magda…," krúti hlavou, ako by neveril, že to je on, kto pózuje spoločne s takou šarmantnou dámou. "Pozdravte ju od Adama," dodáva úprimne dojatý. "Adam, a vieš ty, ako by ste nám vy, Poliaci, mohli najlepšie pomôcť dostať sa do NATO a do únie?" snaží sa opäť pozdvihnúť náladu kolega z Bratislavy. "Keď tam už raz budete, jednoducho nás anektujte, tak, ako Hitler Rakúsko - anschluss v obrátenom garde…" Michnik najprv nemo pozerá, aký odvážlivec to tu vyťahuje anschluss a Hitlera, keď oni teraz v redakcii nemajú na robote iné, ako písať o partii chlapíkov, ktorí sú presvedčení, že spasia ak už nie celý svet, tak aspoň Poľsko horou krížov, postavenou za múrmi osvienčimskej obludy. Keď však po chvíli pochopí, opäť vybuchne do smiechu. "A čo by sme vám my mali čo pomáhať, žiadna bratská intervencia tentoraz nebude, pomôžte si sami, veď čo nevidieť budete mať termín na reparát!"

Legenda chodí bosá, napísal ktosi o malej albánskej misionárke. Legenda chodí rozgajdaná, strapatá a neoholená, zišlo by vám na um, keby ste v ten večer sedeli pri jednom stole s Adamom Michnikom v hoteli Bristol, v meste, ktoré počas uplynulej nedele žilo vrcholiacou predvolebnou kampaňou. Čoby kameňom dohodil stáli v samom jeho centre malé tribúny, na ktorých rečnili budúci starostovia a radní páni - jedni presviedčali voličov, aby zapreli v sebe proletársky pôvod a komsomolskú mladosť a aspoň v komunálnych skúsili voliť vpravo, pričom pozývali okoloidúcich na vystúpenie džezovej kapely, ktorá mala nasledovať po ich prejave, a tí druhí zas vychvaľovali prednosti ľavice, pričom ich slová podfarbovalo pre zmenu blues. A ľudia chodili od pódia k pódiu, úctivo sa zdravili a popíjajúc vďaka štedrým sponzorom ohromne lacné pivo počúvali chvíľu džez a keď ich to omrzelo, tak potom zase chvíľu blues. A možno by ste mali dojem, že to mesto s neuveriteľne nasladlou predvolebnou atmosférou, ktorého obyvatelia každé ráno otvárajú noviny, aby si prečítali, čo si ich Adam na nich opäť vymyslel, si tú obrovskú pohodu vlastne zaslúži. Ale prečo iba ono, vari sa naša patrónka nevyrovná tej ich, aj keď nemá práve takú dymom sviečok prosebníkov začiernenú tvár? Alebo je pes zakopaný v tom, že nemáme dosť Adamov, ktorí by zašli aj do poslednej dediny a burcovali ľudí, aby sa konečne prebrali, pretože úctiví susedia, (lacné pivo) a trochu dobrej muziky by rozhodne pristalo aj uliciam našich miest a dedín… JURAJ KITTLER, Varšava