Chotár obce Tvrdomestice v okrese Topoľčany leží na sprašovej pahorkatine pri borovicových a dubohrabových hájoch. Názov obce vznikol z mena Tvrdomest a v roku 1280 sa spomína ako dedina Turdemech. Patrila zemianským rodinám a v roku 1871 tu pracovalo až pätnásť hrnčiarov - výrobcov fajok. Obyvatelia Tvrdomestíc sa zaoberali poľnohospodárstvom a pestovaním ovocia. V obci je aj zvonica, ktorej zvon pochádza z roku 1710. V chotári obce sa zistili stopy po rozsiahlejšom stredovekom, pravdepodobne kláštornom komplexe a v roku 1495 sa v chotári spomína Zdychava. Tvrdomestice v minulosti patrili medzi tri hlavné strediská hrnčiarstva (Prašice, Zlatníky, Tvrdomestice), pričom začiatky tohto remesla nepochybne siahajú už do prvej polovice 17. storočia. Počet tvrdomestických hrnčiarov z tohto obdobia bližšie nepoznáme, muselo ich byť veľmi veľa, pretože trenčianski jezuiti si v roku 1711 po výstavbe nového rozsiahlejšieho kostola a kláštora práve u nich objednali vypálenie veľkého množstva škridiel a korýtok na ich pokrytie, ktoré potom poddaní vozili na vozoch z obce až do Trenčína. O veľkom počte hrnčiarov v obci svedčí aj údaj z roku 1753, podľa ktorého sa hrnčiarstvom zaoberalo viac ako dvadsať tvrdomestických rodín a domácností. Hrnčiari nemali v tejto obci svoj vlastný cech a neboli ani členmi prašického cechu. Vyrábali iba tzv. čierný, nemaľovaný riad pre bežné potreby dedinského ľudu. Koniec 18. a začiatok 19. storočia bol okrem iného poznamenaný aj neustálymi vojnami, neúrodnými rokmi, rozličnými epidémiami a peňažnými devalváciami, čo malo za následok aj pokles obyvateľstva v obci o viac ako dvesto obyvateľov. (ľs)