V súčasnosti už bývalému slovenskému prezidentovi Michalovi Kováčovi sa dostalo včera vo Varšave prijatia, o akom v tejto dobe tí, ktorí sa snažili byť jeho politickými hrobármi, budú môcť navždy iba snívať bez ohľadu na to, či sa im podarí zabetónovať si svoje pozície aj po nadchádzajúcich voľbách, alebo prenechajú žezlo iným. Iróniou osudu však nemá hlavnú zásluhu na doterajšom úspechu jeho trojdňového pobytu vo Varšave a v Krakove oficiálna poľská diplomacia, nehovoriac o tej slovenskej, ktorá bývalú hlavu štátu programovo ignorovala a ignoruje: o pozvanie sa zaslúžila poľská Bátoryho nadácia v spolupráci so sesterskou organizáciou Freedom House so sídlom v Budapešti. Nutné je však podotknúť, že bez skutočného záujmu poľskej strany by sa im nikdy nepodarilo dosiahnuť, aby Michala Kováča prijala za jediný deň hlava poľského štátu, premiér aj šéf diplomacie.

Takmer štyridsaťmiliónové Poľsko s jasným pro-európskym a pro-atlantickým kurzom len okrajovo vníma to, čo sa dnes na Slovensku deje. "Zabudnutá dcéra Európy" - tak znie diagnóza poľských médií hodnotiacich v týchto dňoch stav, v ktorom sa nachádza ich južný sused pred parlamentnými voľbami. A nie je to vinou Varšavy, že záujem o Slovensko upadá. Poliakom môže byť osud ich južného suseda v podstate "ukradnutý". To skôr Bratislava by si mala uvedomiť, že severne od jej hraníc sa nachádza krajina, ktorá sa svojou veľkosťou, počtom obyvateľov, politickým vplyvom a dnes už - žiaľ - aj demokratickými tradíciami na rozdiel od "zabudnutého" Slovenska radí k tým štátom, ktorých názory si Európa jednoducho nemôže dovoliť nerešpektovať. Cítime potrebu dištancovať sa od Prahy, máme panický strach zo všetkého, čo prichádza z Budapešti, spomínate si však ešte, kedy sa naposledy uskutočnili bilaterálne stretnutia medzi Bratislavou a Varšavou na úrovni, zodpovedajúcej dĺžke spoločnej hranice oboch krajín? Podanú ruku socialistického prezidenta Kwasniewského Mečiar kedysi nezmyselne odmietol a súčasná poľská pravicová vláda sa netají tým, že demokracia na slovenský spôsob nie je práve jej štýl.

Prezident Kováč (tento titul mu až do smrti prináleží, či sa to už niekomu páči, alebo nie) v pondelok počas prednášky vo varšavskom hoteli Sheraton naznačil, že Poľsko by sa mohlo stať akýmsi slovenským "patrónom" v integračnom procese. No a séria jeho stretnutí vo Varšave opäť rozdúchala tlejúcu iskierku poľského záujmu o to, čo sa momentálne deje na druhej strane Tatier. "Alternatívna politika" splnila svoju úlohu, teraz je na profesionáloch, aby priložili ďalšie polienka a nenechali pahrebu opäť vychladnúť. Varšava však nemôže v exotike ani zďaleka súťažiť s Riom či Kuala Lumpur,00 a tak nevedno, kedy sa dostane do itinerárov bratislavského ministerstva na Hlbokej ceste, ktoré si niekto vytrvalo mýli s cestovnou kanceláriou… JURAJ KITTLER, Varšava