- Pán minister, v čom vidíte ako šéf poľskej diplomacie a z tohto titulu v súčasnosti aj predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe hlavné poslanie OBSE v tomto období?

"Od samého začiatku sme sa snažili klásť stále väčší dôraz na politiku predchádzania konfliktov a na sprostredkovateľskú úlohu v týchto konfliktoch, ktoré spadajú do agendy OBSE. Od začiatku poľského predsedníctva je to najmä situácia v Kosove - boli sme prvou organizáciou, ktorá sa snažila vypracovať plán na riešenie tohto konfliktu. Boli sme si však vedomí, že OBSE ako paneurópska organizácia nemá nástroje na jeho realizáciu, ale ten plán je stále aktuálny a dúfam, že sa nám ho podarí naplniť. Ďalej je to päť krajín Strednej Ázie, bývalých sovietskych republík, a ich návštevami sa snažíme dať najavo, že Európa je naozaj jednotným celkom. Žriedla mnohých konfliktov sa nachádzajú práve v týchto krajinách, najmä vďaka obchodu s narkotikami a so zbraňami. No a spomeňme ďalej nepokojné oblasti na Dnestri a konflikt v Náhornom Karabachu."

- Ďalšou významnou oblasťou, v ktorej pôsobí OBSE, je sféra ľudských práv, demokracie a právneho štátu.

"Áno, myslím si, že v tejto oblasti sme zaznamenali značný pokrok v Chorvátsku, ale aj na Slovensku. Je pre mňa veľkou satisfakciou, že Slovensko prijalo dlho neakceptovanú účasť pozorovateľov v rámci volebného procesu."

- Z vašich slov vyplýva, že pozvanie nebolo samozrejmosťou.

"Na začiatku roka sme sa stretli s pani ministerkou Zdenkou Kramplovou v Zakopanom. V tom čase Slovensko argumentovalo ešte tým, že ani v iných krajinách, kde prebehli voľby, neboli pozorovatelia. Ubezpečil som ju, že vo všetkých krajinách nášho regiónu boli pozorovatelia samozrejmosťou. Mám radosť z toho, že argument bol prijatý a pokladám za pozitívum, že premiér SR Vladimír Mečiar sa obrátil s pozvaním na vlády jednotlivých európskych krajín."

- Spolupráca Poľska a Slovenska, najmä čo sa týka medzištátnej úrovne, uviazla na plytčine. V čom vidíte príčiny?

"Podľa mňa Poľsko potrebuje Slovensko, a to isté platí aj naopak. Naša spolupráca je podmienená geografiou, históriou i politikou. Jej predpokladom je však fakt, že obe krajiny budú spĺňať a realizovať tie isté normy právneho štátu, demokracie a musia mať rovnaké medzinárodné ašpirácie. Bez akéhokoľvek zasahovania do vašej predvolebnej kampane Poľsku mimoriadne záleží na tom, aby sa Slovensko dostalo do NATO, a čím skôr malo šancu zavŕšiť integračný proces do Európskej únie. V rámci Višegrádskej skupiny Poľsko navrhovalo spoluprácu štyroch krajín, ale zrazu zostalo jedno kreslo prázdne."

Ako hodnotíte súčasné integračné pozície Poľska?

"V rámci NATO sme sa dostali do záverečnej fázy, čo znamená začiatok konkrétnej vojenskej spolupráce. K prvému januáru bude Poľsko pripravené po všetkých stránkach stať sa plnohodnotným členom. Nechceme, aby sa poľsko-slovenská hranica stala zároveň aj "vonkajšou" hranicou NATO a EÚ a podporujeme integračné snahy Slovenska, ale musím jasne povedať, že to bude v konečnom dôsledku závisieť len a len na vás. Musíte sa snažiť splniť základné podmienky, ktoré stanovuje tak Kodanský dokument v prípade EÚ, ako aj Washingtonská zmluva v prípade NATO."

- V súvislosti s EÚ však v posledných rokoch badať u poľskej verejnosti klesajúcu podporu integračných snáh.

"V rámci vstupu sme sa dostali do záveru prvého kola diskusií o tom, čo bude znamenať integrácia pre Poľsko, a tak isté váhanie, ktoré sa objavilo v spoločnosti, považujem za prirodzené. Ale aj tak, podpora naďalej prevyšuje 60-percentnú hranicu. Som presvedčený, že celý proces musí sprevádzať otvorená celonárodná diskusia, v ktorej by sa ľudia dozvedeli pravdu a neboli neskôr sklamaní. Ak táto diskusia bude pravdivá, som presvedčený, že čísla ukážu dostatočnú podporu medzi obyvateľmi tak, aby sme sa mohli stať plnohodnotnými členmi EÚ už do konca roka 2002."

- Momentálne doznievajú nedávne spory v súvislosti s dovozom maďarského, ale aj slovenského obilia do Poľska. Je poľnohospodárska politika v súčasnosti najväčšou brzdou poľskej integrácie do EÚ?

"Na najbližšom stretnutí v rámci stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, ktoré sa bude konať tento víkend v Prahe, sa bude hovoriť aj o obchodovaní s poľnohospodárskymi produktami - kukuricou, pšenicou a rajčinami - a dúfam, že sa nám podarí nájsť dobré riešenie.

JURAJ KITTLER, Varšava