Hospic je často chápaný ako kompromis medzi domácou opaterou chorého a nemocničnou starostlivosťou. Je vhodný hlavne pre tie rodiny, ktoré chcú svojich blízkych s láskou vyprevádzať aj v posledných chvíľach ich života, ktorí im chcú zabezpečiť čo najlepšiu opateru, ale sami nemajú na zvládnutie takejto náročnej činnosti dostatok síl, času, a neraz ani prostriedkov. Obyčajne práve snaha pomôcť chorému v posledných chvíľach života vedie jeho blízkych k milosrdným klamstvám, ktoré chorého miesto toho, aby mu pomohli, ešte viac izolujú od okolitého sveta. Umierajúci človek však cíti, že sa blíži koniec a neraz o tom potrebuje rozprávať, ale na začatie takejto diskusie mu chýba odvaha. V dôsledku tejto pomýlenej ohľaduplnosti dochádza postupne k narušeniu komunikácie, čo spôsobuje stresy na oboch stranách. Práve pre takéto prípady je hospic najvhodnejším riešením.
ČOHO SA BOJA UMIERAJÚCI
Podľa výskumu i praktických skúseností z hospicov fungujúcich v zahraničí sa umierajúci boja, aby
nestratili v posledných chvíľach života ľudskú dôstojnosť
nezostali v posledných chvíľach života sami
aby netrpeli neznesiteľnou bolesťou.
Práve tieto ich obavy vylučuje hospic. Všetko úsilie pracovníkov hospicov smeruje k tomu, aby chorý umierajúci človek netrpel bolesťou, aby nezomieral sám nezmierený so svetom. V hospicoch totiž obrazne povedané ťahajú všetci za jeden povraz. Čo je však najpodstatnejšie, smerom, ktorý si určuje umierajúci. Rešpektuje sa pritom skutočnosť, že u chorého dochádza v posledných chvíľach aj k zmenám v rebríčku hodnôt.
REŽIM DŇA V HOSPICI
Režim sa maximálne prispôsobuje potrebám pacienta. Všetko prebieha podľa jeho aktuálnych potrieb a želaní. Hospic umožňuje aj príbuzným, aby posledné chvíle strávili so svojimi blízkymi. Na to slúžia osobitné prístelky v izbách pacientov alebo osobitné hosťovské izby. Rodina sa tak môže prakticky podľa vlastného uváženia denne až 24 hodín striedať pri umierajúcom.
KTO MÔŽE BYŤ PRIJATÝ DO HOSPICU
Pre prijatie na hospicové lôžko je indikovaný pacient, ktorého choroba ohrozuje na živote, ktorý nevyhnutne potrebuje paliatívnu liečbu a súčasne nie je nevyhnutná liečba v nemocnici, ale domáca starostlivosť je už nedostačujúca. Najčastejšie ide o chorých so závažným onkologickým ochorením, s potrebou kontroly a liečby bolesti alebo s potrebou náročnej ošetrovateľskej starostlivosti. Podľa typu klientely existujú v zahraničí hospice výlučne onkologické, hospice, kde liečia pacientov chorých na AIDS a s nešpecifikovaným typom klientely.
O ČO IDE PREDOVŠETKÝM
Hospicová starostlivosť podporuje kvalitu života. Umieranie a smrť sa v takejto tzv. paliatívnej starostlivosti považuje za normálny proces. Smrť sa neurýchľuje, ale ani neodďaľuje. Zmierňuje sa iba bolesť a iné symptómy, začleňuje sa do komplexnej starostlivosti aj psychologický, sociálny a duchovný aspekt. Ponúka podporný systém umožňujúci žiť až do konca plnohodnotným životom. Zahŕňa starostlivosť o chorého, ale aj o jeho rodinu v období pred smrťou, v čase smrti, i po nej.
(podľa dostupnej literatúry spracovala kam)
