Vojaci iránskej Revolučnej gardy postupovali pod ochranou lietadiel, ich parašutisti zoskakovali hlboko do vnútrozemia nepriateľa a bojové lietadlá bombardovali nepriateľské územie až do rozsahu 600 kilometrov štvorcových. Takáto bojová scéna sa naozaj na iránsko-afganských hraniciach odohrávala, uplynulý týždeň trvala tri dni. Iránski vojaci však neútočili naživo na konkrétne strategické cieľe a nepriateľské územie bolo len hypotetické.
Manifestácia sily iránskej armády na manévroch súvisí so zmiznutím 47 Iráncov v Afganistane, ktorých vydanie takouto cesou Teherán naliehavo požaduje od afganského vládneho hnutia Taliban. Podľa inej verzie Iráncov zabili bojovníci Talibanu v bojoch o opozičnú baštu Mazáre Šaríf, ktorú nedávno dobyli. Veľká časť z približne 70 000 účastníkov najväčších vojenských cvičení v Iráne v mierových časoch zotrvala na hraniciach aj po ich skončení. V skutočnosti sa však Irán nechce dostať do vojenského konfliktu so svojím militantným susedom.
Oba štáty síce fungujú na báze islamského práva, ale patria k odlišným vetvám islamu. Keď milície sunnitského Talibanu dobyli Kábul v roku 1996, urobili pokus o zavedenie najčistejšej formy islamského štátu do praxe, takej rigidnej, že aj islamskou revolúciou pretvorený (šiitský) Irán ju považuje za "stredovekú". Taliban sa zaviazal, že očistí spoločnosť od všetkých frivolností inšpirovaných západnou kultúrou vrátane televízie, kina a hudby a ženy navždy uväznil do domácností a čiernych mundúrov. Podľa Teheránu je toto hnutie przniteľom islamu. Zdrojom napätia medzi oboma štátmi však nie je len odlišné chápanie náboženských otázok, ale aj mocenské a hospodárske dôvody. Teherán mal v minulosti v Afganistane značný hospodársky a kultúrny vplyv a v súčasnosti sa obáva, že poskytne útočisko povstaleckým skupinám proti iránskemu režimu.
Len tri krajiny - Pakistan, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty dosiaľ uznali vládu Talibanu, ktorá v súčasnosti kontroluje viac ako tri štvrtiny územia štátu. Teherán vyčíta USA, že Taliban ticho podporujú, aby oslabili jeho vplyv v regióne. Aj keď dôkazy priamej pomoci USA pre Taliban neexistujú, mnohí v Iráne sa domnievajú, že sa Američania prostredníctvom neho snažia získať prístup do regiónu a možnosť podieľať sa na budovaní ropovodu z Pakistanu a Turkmenistanu. Iránska intervencia by podľa nich vyhovovala nielen zámerom Afganistanu, ale aj USA. Rusko je naopak na druhej strane tábora, pretože sa obáva rozšírenia militantného islamu do bývalých sovietskych stredoázijských republík Turkmenistanu, Uzbekistanu a Tadžikistanu, ktorým garantuje obranu.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
