Už po prejazde prvých pretekárov sa vytvorili hlboké korytá, v ktorých sa objavili kamene. Slovenský reprezentant Peter Koniar na jeden z nich naletel a výsledkom bol zle vyzerajúci pád. S boľavou chrbticou, jazvou na krku a zlomenými riadidlami odišiel do depa. Nakoniec sa však neubránil úsmevu, lebo počas výmeny poškodenej súčiastky sa pri ňom pristavilo šesť podobne postihnutých jazdcov a chceli od neho odkúpiť riadidlá. Ivan Černý tiež nevidel cieľovú šachovnicu, ale jemu v tom zabránil močiar, cez ktorý viedla trať. V jeho prípade išlo aj o život. Maďarský reprezentant Rapp bol nervózny, chcel obísť čakajúcu skupinku a po niekoľkých metroch sa začal doslova potápať aj s motorkou. Ivan mu podal pomocnú ruku a s pomocou poľských vojakov ho vytiahli. Vzápätí Ivan pokračoval, ale tiež sa začala pod ním zem prebárať, ale aj jeho šťastne vytiahli na pevnejšiu pôdu. Po skončení pretekov mohol manželke domov šťastný ohlásiť, že sa neutopil. Ďalší slovenský reprezentan Ivan Jakeš síce nie je škodoradostný, ale spoločnosť rozosmial svojím zážitkom. Spolu s ostatnými pretekármi čakal v lese pekne v rade na čele s majstrom sveta Romanom Michalíkom, kým pomalší pred ním zvládnu náročný úsek. Zrazu odzadu počuli približovať sa nejakú motorku. "Pri zvuku, aký vydáva približujúci sa čmeliak, sme čakali, čo za letca nám ide predviesť divadlo. Ani sme nestačili zaregistrovať číslo a z motorky domáceho borca sme videli vytŕčať z bahna iba polovicu zadného kolesa. V pohľadoch ostatných pretekárov som videl napísané slová - tak mu treba, bláznovi, a ticho som súhlasil," povedal Ivan Jakeš po príchode do cieľa. Keď sme historku rozprávali poľským organizátorom, tak jeden z nich odpovedal, že našťastie svieti slnko, lebo keby pršalo, tak trať je jednoducho nezjazdná.

MIRO GREŠKO,

Ostroda