Pre mnohých je najposvätnejším miestom Kalkaty malá škola na zapáchajúcom predmestí Motidžhíl, poskytujúca útočište 15 000 katolíkom, hinduistom a moslimom. Práve tu sa jedného dňa v roku 1948 usadila Matka Tereza, aby obyvateľom všetkými prehliadaného predmestia povedala že sem prišla, aby sa pokúsila zmierniť ich biedu, vyliečiť ich choroby a napraviť ich negramotnosť. "Život sa vtedy celkom zmenil," spomína stará žena. Prvýkrát sme začali mať pocit, že sme ľudia." Pri príležitosti prvého výročia smrti Matky Terezy, nositeľky Nobelovej ceny za mier, ktorá zomrela 5. septembra 1997 vo veku 78 rokov, sa v Motidžhíle budú v sobotu modliť všetci. Rovnako ako v Ráde milosrdenstva, ktorý založila v centre metropole na východe Indie v roku 1950, tu budú počas celého dňa prebiehať modlitby. Večer sa bude slúžiť slávnostná omša.

V Motidžhíle žijú väčšinou moslimovia, asi 700 kresťanských a rovnaký počet hinduistických rodín. Pamiatku Matky Terezy uctievajú bez rozdielu. Moslim Šamim Akhtar vysvetľuje, že jeho päťročný syn Amim chodí do školy iba vďaka tejto "svätej chudobných".

Z toho, že misionári v modrobielom sárí už k nim nechodia tak často ako Matka, ktorá prešla každý deň päť kilometrov, aby predmestie navštívila a skontrolovala rehoľníčky, je ale sklamaný. Sestry v škole trávia čím ďalej tým menej času a vynakladajú na ňu stále menej peňazí. Už to nie je ako predtým, poznamenáva smutne Akhtar. Agnes Maitiová, ktorá pracuje v neďalekom Prem Dan (Dar lásky), v dome pre chorých a siroty, ktorý Rád milosrdenstva založil, to priznáva: "To ale neznamená, že by misionárky nemali prácu. Majú jej naopak viac. Je ale pravda, že sa o nás nikto nestará ako Matka Tereza."

Sestra Nomita, ktorá vedie školu v Motidžhíle tvrdí, že sa v Ráde milosrdenstva pre opustených a osamelých nič nezmenilo. "Pokračujeme rovnako ako predtým. Škola má v súčasnosti 220 žiakov. Neposkytuje už toľko starostlivosti, pretože choroby vymizli," vyhlasuje. Sesta Nirmala, ktorá minulý rok Matku Terezu na čele rádu nahradila, si podľa nej "veľmi želá" predmestie navštíviť. "Povedala mi, že príde do konca septembra. Celý minulý rok mala veľmi veľa práce." Doteraz pripomína prvú návštevu drobnej kresťanskej rehoľníčky pred 50 rokmi len nápis na stene školy. Jeho text je v angličtine a je tam napísané asi toto: 21. decembra 1948. Pripomíname si tento deň ako zo svätého života. Prišla žena v bielom sárí, symbole mieru, aby slúžila chudobným.

(ČTK)