Rok čo rok sa v prvý deň nového školského roka opakuje na uliciach našich miest rovnaký obrázok: v blízkostiach škôl stoja policajti na prechodoch, ktoré majú dopravnú značku detí so školskými taškami na chrbtoch. Je to zaiste veľmi dojímavý obrázok: veľkí silní ujovia v zelenom chránia malých školáčikov, aby sa bezpečne mohli dostať do i zo školičky hneď v prvý deň. Je to aj potrebné, pretože sami viete najlepšie, ako bláznivo sa dnes jazdí. Je to však zároveň aj falošné gesto s príchuťou pokrytectva. Ten policajt tam totiž stojí iba jediný deň v roku: na začiatok školského roka.

Keď môjho chalana čakali pred školou skíni, aby ho zmlátili za jeho dlhé vlasy a áčko v krúžku, policajta nebolo nablízku. Keď mojej dcére ponúkali pred školou drogu, tiež tam nebolo ani nohy v zelených erárnych nohaviciach. Neútočím, prirodzene, na radových policajtov. Tí iba plnia príkazy zhora.

Zazlievam toto pokrytectvo nám, dospelým, ktorí sme roznežnení a ochotní poskytnúť ochranu našim deťom iba v jediný deň roka. Potom nás v službe vystriedajú díleri, pedofili, obchodníci s detskou dušou, ktorí majú na naše deti viac času. A tak by sme si značku Pozor, deti! mali všímať po celý rok. Pretože by sme naozaj mali spomaliť, a to aj vtedy, keď práve nesedíme v aute.