skupín, ktoré bojujú proti mierovému procesu. Ozývajú sa však aj hlasy, podľa ktorých ide o potenciálne porušenie ľudských a občianskych práv.
Najväčšie obavy vzbudzuje možné zneužitie právomocí Kráľovskej ulsterskej polície (RUC). Zákon totiž hovorí, že na usvedčenie členstva v zakázanej skupine bude stačiť svedectvo policajného dôstojníka. Za znak viny sa bude tiež považovať odmietnutie podozrivého odpovedať na otázky policajtov. Oponenti zákona argumentujú tým, že dať polícii nové právomoci v čase, keď sa volá po jej reforme, je krok smerom k policajnému štátu. S najväčšou kritikou sa zákon stretol medzi katolíckym obyvateľstvom žijúcim prevažne v oblastiach, kde má podporu Írska republikánska armáda (IRA). U mnohých to vyvoláva reminiscencie roku 1971, keď severoírsky kabinet (zložený výlučne zo zástupcov protestantskej komunity) na čele s Brianom Faulknerom v úsilí zastaviť útoky IRA jednostranne zaviedol väznenie bez súdneho procesu. V severoírskych väzeniach sa vtedy ocitli stovky katolíkov, ktorí nemali s IRA nič spoločné. Obete justičných omylov zase varujú, že v dôsledku chybného svedectva by mohlo dôjsť k odsúdeniu nevinných osôb, ako to bolo v prípade tzv. birminghamskej šestky (keď nevinní ľudia strávili vo väzení 18 rokov). Podľa mnohých republikánov bude mať zákon presne opačný účinok ako jeho tvorcovia očakávali a môže prispieť k posilneniu odporcov mierovej dohody.
Naopak, k zvýšeniu politickej dôvery prispela republikánska strana Sinn Fein, ktorá prvýkrát verejne vyhlásila, že násilie je navždy vecou minulosti. Následné vymenovanie zástupcu Sinn Fein Martina McGuinnessa pre rozhovory s medzinárodnou komisiou pre odzbrojenie polovojenských skupín sa všeobecne považuje za významný krok k upevneniu mieru v Severnom Írsku. MARTIN MÓZER
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
