Dvanásťročný Rinat žije so svojou nezamestnanou matkou, ktorá prepadla alkoholu, v ošumelom dome neďaleko Ľubjanky, bývalého moskovského sídla KGB. Keď sa sem pred tromi rokmi nasťahovali, prestal Rinat chodiť do školy a namiesto toho začal predávať noviny v snahe zarobiť si trochu peňazí na tie najzákladnejšie životné potreby. Pre matku, udržujúcu seba i jeho pri živote z peňazí, ktoré získala predajom ich bývalého bytu, je teraz už Rinat len vzduch. On sám sa chodí domov len vyspať. "Mama stále len nasáva," sťažuje si Rinat v reportáži agentúre DPA.
Podľa odhadu ruskej generálnej prokuratúry žijú v súčasnosti v Rusku na ulici takmer dva milióny detí. Niektoré z nich nemajú domov a mnohé sa chodia domov len vyspať, zatiaľ čo ďalšie utekajú na ulicu pred peklom života s rodičmi-alkoholikmi. Také deti to majú omnoho ťažšie ako siroty, pretože ich situáciou sa nezaoberajú žiadne zákonné ustavenia a nemajú nárok ani na podporu. Ministerstvo vnútra je veľmi znepokojené rastúcou kriminalitou mládeže. V minulom roku spáchali neplnoletí viac ako milión zločinov, ku ktorým patria predovšetkým krádeže a narkománia. Takmer 90 000 mladých Rusov pravidelne berie drogy a konzumuje vo veľkom množstve tvrdý alkohol. Táto informácia zaznela na prvom zasadnutí Združenia na záchranu ruských detí. Inštitúcia vytvorená v tomto roku v apríli združuje viac ako 140 charitatívnych organizácií. Mladí delikventi sú po zatknutí políciou umiestnení do tzv. centier dočasnej izolácie neplnoletých narušiteľov zákona. Minulý rok nimi prešlo približne 60 000 detí. Tieto deti vo veku od troch do 18 rokov, z ktorých len desať percent tvoria siroty, sú často podvyživené. V spomenutých centrách dostávajú celý mesiac dosýta najesť, poskytujú im lekársku starostlivosť a až potom sú poslané opäť "domov".
V uplynulých troch rokoch sa v južných štvrtiach Moskvy uskutočňuje projekt "Perekrostok" (Križovatka), ktorý je súčasťou celoštátneho programu boja proti narkománii. Cieľom poradní a skupinových terapií je pomôcť predovšetkým deťom pochádzajúcim z rodín alkoholikov alebo narkomanov. "Chceme, aby tieto deti zostali napriek enormným problémom vo svojich rodinách," povedala psychologička Xeňa Soborščiková. Problémy, s ktorými sa deti stretávajú, svedčia o zmenách, ktoré sa udiali od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Niekdajší systém socialistických mládežníckych organizácií sa zrútil a v súčasnosti majú prístup do mnohých športových klubov a ďalších záujmových organizácií, kedysi bezplatných, len bohatí. Štát sa zo sektora sociálnych služieb pre mládež stiahol. Súčasne sa začala presadzovať väčšia otvorenosť, čo znamenalo koniec fráz o "šťastnom detstve", zaznievajúcich za sovietskej éry. (ČTK)
