Ešte v nedeľu podvečer sa zdalo, že je ruka v rukáve: prezident Boris Jeľcin vymenoval do funkcie premiéra Viktora Černomyrdina a po celovíkendových rokovaniach zástupcov výkonnej a legislatívnej moci uzrela svetlo sveta bezprecedentná dohoda, ktorou sa mal Jeľcin (postupne) vzdať časti svojich ústavných právomocí. Večer však líder najsilnejšej parlamentnej frakcie Gennadij Ziuganov oznámil, že komunisti dohodu odmietajú. Hoci on sám túto dohodu o pár hodín predtým signoval. V ústrednom výbore však iste vládne demokracia, a tak svojho predsedu - prehlasovali…? Pravdepodobnejšie však je iné vysvetlenie - komunisti sa jednoducho rozhodli pokračovať v tlaku až do konečného víťazstva. Prvý na rade je Černomyrdin. Konformný politik, proti ktorému komunisti nikdy veľa nemali, je zrazu absolútne neprijateľný.
BOJ O PREMIÉRA
Odhlasovať premiéra je jedna z mála právomocí, ktoré parlament za súčasnej ruskej ústavy má. Podobný boj sa naposledy rozpútal v marci okolo osoby Sergeja Kirijenka. Kirijenko bol nakoniec prekvapivo hladko prijatý až v poslednom, treťom hlasovaní, po ktorom by malo prísť k slovu prezidentovo právo rozpustiť dumu. Nestalo sa, poslanci si ešte počkali. Kríza ruskej ekonomiky, ktorá sa síce oficiálne mala správať trhovo, v ktorej však nefungujú základné pravidlá "má dať-dal", teda dá sa im po mesiace a roky úspešne vyhýbať, začala kulminovať. Šoková terapia by mohla byť v prípade tohto "chorého obra" samovraždou. Od Černomyrdina sa aj ťažko dočkať ráznejšieho kroku. Jeho vágny prejav v pondelok celkom pochopiteľne neuspokojil. Každá frakcia si i tak snaží prihriať vlastný politický guláš - voľby sú zrejme za rohom, a éra silného Borisa sa končí.
AKO TO VIDEL KIRIJENKO?
Málokto si dnes spomenie na bývalého premiéra, technokrata, ktorý zaviedol devalváciu a dočasné zmrazenie splácania dlhov. "Zdá sa mi, že vláda je jediná, ktorá bojuje s krízou - všetci ostatní bojujú jeden proti druhému alebo proti nám," povedal v jednom z svojich posledných interview. Za najpesimistickejší scenár (samozrejme, pri uskutočnení svojich reforiem) pokladal uzavretie kapitálových trhov a zmrazenie poskytovania úverov pre Rusko na jeden až dva roky. "Plánujeme prežiť z vlastných zdrojov," povedal pre magazín Itogi, a za najväčší problém Ruska označil "neschopnosť žiť v medziach svojich prostriedkov". Černomyrdin predbežne označil devalváciu a zmrazenie dlhov za chybný krok. Bude sa snažiť - ak k tomu dostane príležitosť - udržať znesiteľný status quo až do volieb. Tí, ktorí zbohatli najviac, zrejme svoje nestratia - plynárenský monopol Gazprom, ktorý by údajne po strate privilégií a za prísnej daňovej politiky musel dodať do štátnej pokladnice sumu vo výške 2-3 percent ruského HDP, je v dobrom vzťahu so svojím bývalým šéfom. Radosť môže mať aj finančný oligarcha Boris Berezovskij, príležitostný politik a mediálny magnát, ktorý privítal Černomyrdinovu nomináciu slovami: "Veľký kapitál bezpodmienečne podporuje toto vymenovanie."
SCENÁRE
Scenáre budúceho vývoja v Rusku zaberajú pomerne širokú škálu - od možnosti dohody dumy s Jeľcinom na nejakom príhodnejšom premiérovi (napr. predseda Rady federácie Jegor Strojev či moskovský starosta Jurij Lužkov) až po násilie a chaos, ktorý zmetie všetko známe. Je možné, že komunisti hrajú na rozpustenie dumy a dúfajú, že za terajšej situácie dostanú v predčasných voľbách ešte viac kresiel. Je tiež možné, že dôjde k sociálnym nepokojom, aj keď skôr miestnym - celonárodná revolta je v rozbitom a kontrastami sa vyznačujúcom Rusku málo pravdepodobná. Jeľcinovi a jeho ľuďom môže prísť karta "chaos" aj vhod. Jeľcin môže napokon dumu rozpustiť, vládu vymenovať - a voľby nevypísať. Čokoľvek predpovedať je nevďačná úloha.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
