Zmluvu o vzájomnom postupe v nadchádzajúcich senátnych voľbách v Českej republike včera v Prahe podpísali predsedovia štyroch opozičných pravicových strán Kresťanskodemokratickej únie-Československej strany ľudovej (KDU-ČSL) Josef Lux, Únie slobody (US) Jan Ruml, Demokratickej únie (DEU) Ratibor Majzlík a Občianskej demokratickej aliancie (ODA) Daniel Kroupa. "Táto zmluva nie je namierená proti niekomu alebo niečomu, ale pre niečo, a síce pre zachovanie pluralitného politického systému v Českej republike," uviedol podpredseda KDU-ČSL Jan Kasal s tým, že tzv. "opozičná zmluva" uzavretá medzi ČSSD a ODS smeruje proti zásadám, o ktoré ide vyššie spomínaným politickým subjektom. V. Klaus dokonca vyhlásil, že pravicová štvorkoalícia KDU-ČSL, US, DEU a ODA bude ODS skôr konkurentom.
MANÉVRE PRI HRANICIACH
Rozsiahle vojenské cvičenie začalo včera na území Iránu v blízkosti iránsko-afganských hraníc, kde, ako tvrdí Irán, ozbrojenci Talibanu držia v zajatí 47 Iránčanov. Približne 70 000 vojakov elitných zložiek začalo manévre s kódovým označením Ašúra 3 prehliadkou v meste Torbate Šejchdžám v provincii Chorásán na severovýchode Iránu. Skutočné manévre budú prebiehať od stredy a zúčastnia sa ich pozemné a vzdušné sily Islamských revolučných gardových jednotiek a dobrovoľníci s obranných síl Basídž. Trojdňové manévre, najväčšie v tomto roku, sú prvými v blízkosti hraníc od islamskej revolúcie v Iráne v roku 1979.
SCHRÖDER VEDIE
Naďalej priepastný rozdiel pretrváva aj v preferenciách kancelárskych kandidátov nemeckej opozície a súčasnej bonnskej vládnej koalície pre septembrové celonemecké voľby. Keby mohli Nemci priamo voliť šéfa vládneho kabinetu, až 40 percent by odovzdalo svoje hlasy kancelárskemu kandidátovi opozičnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a dolnosaskému premiérovi Gerhardovi Schröderovi. Súčasného spolkového kancelára Helmuta Kohla by v prípadnej voľbe kancelára volilo len 26 percent respondentov Forsy.
VÝZVA IRA
Katolícka Írska republikánska armáda (IRA) vyzvala v nedeľu večer odštiepeneckú teroristickú skupinu Pravá IRA (Real IRA), aby sa sama rozpustila. "Mala by to urobiť čo najskôr," uviedol hovorca IRA v rozhovore pre periodikum tejto organizácie Republican News. Pravá IRA sa prihlásila k doteraz najkrvavejšiemu atentátu v histórii konfliktu v Severnom Írsku, ktorého dejiskom bolo 15. augusta mesto Omagh. Bomba uložená v aute zaparkovanom pred nákupným strediskom zabila v centre Omaghu 28 ľudí a ďalších 220 zranila. Onedlho nato vyhlásila Pravá IRA pod silným politickým tlakom dočasné prímerie.
VÝBUCH V ALŽÍRSKU
25 mŕtvych a 15 zranených si v pondelok vyžiadal výbuch nálože v hlavnom meste Alžírska. S odvolaním sa na bezpečnostné zdroje to v ten deň oznámila oficiálna alžírska agentúra APS. Po domácky vyrobená bomba explodovala predpoludním na trhovisku v Alžíri. K zodpovednosti za útok sa zatiaľ nikto neprihlásil, zo série augustových výbuchov však úrady obviňujú moslimských vzbúrencov. Alžírske bezpečnostné zložky zneškodnili minulú sobotu dve bomby pred pohrebom piatich civilistov na juhozápade tejto severoafrickej krajiny, kým výbuch v provincii. (TASR)
MOSKVA (TASR, ČTK) - Ubezpečením prezidenta Borisa Jeľcina, že Rusko sa rozhodne nevzdá nastúpenej cesty trhových reforiem a vybudovania demokratickej spoločnosti, sa včera v Kremli skončilo prvé kolo rusko-amerických rokovaní na najvyššej úrovni, konaných pri príležitosti oficiálnej návštevy prezidenta USA Billa Clintona v Moskve. V centre pozornosti včerajších rozhovorov bola podľa očakávania zložitá finančno-ekonomická kríza v Rusku, ktorej negatívny vplyv sa už začína prejavovať aj v celosvetovom meradle.
Na rozdiel od pôvodného plánu sa prezidenti rozhodli diskutovať v úzkom kruhu namiesto predpokladaných 30 minút až takmer poldruha hodiny. Rokovania delegácií oboch strán sa potom uskutočnili až počas pracovných raňajok. Agentúry zdôrazňujú, že pri výmene názorov, týkajúcich sa súčasnej situácie v Rusku, prezident Jeľcin svojho amerického partnera ubezpečil, že Moskva sa ani napriek terajším vážnym komplikáciám rozhodne nevzdá reformného kurzu. Bill Clinton vyjadril uspokojenie s týmto vyhlásením a zdôraznil, že od toho, ako sa bude vyvíjať situácia v Rusku, budú v mnohom závisieť aj procesy vo svetovej ekonomike a, to aj na finančných trhoch.
Predstaviteľ Bieleho domu citovaný včera agentúrou Reuters uviedol, že Clinton pri včerajšej schôdzke v Kremli neponúkol svojmu ruskému partnerovi Borisovi Jeľcinovi žiadnu finančnú pomoc. Podľa Clintona ruské hospodárstvo bude rásť len vtedy, keď ruskí vodcovia budú dôsledne dodržiavať demokratické princípy. V narážke na požiadavky ľavicovej opozície v parlamente zdôraznil, že ďalšou podmienkou rastu je, že sa riadenie krajiny zbaví niekdajších sovietskych praktík. Rusko musí v súčasnosti čeliť hospodárskej kríze, veď ruský národ už v minulosti prekonal veľké problémy a mal by tak urobiť aj teraz, konštantoval Clinton.
Najvyšší predstavitelia Ruska a USA rokovali aj o otázkach jadrového odzbrojenia, o perspektívach boja s medzinárodným terorizmom a aj o problémoch týkajúcich sa zákazu exportu raketových technológií Iránu a Pakistanu. Podľa amerických zdrojov obaja prezidenti podpíšu dnes dve dohody o znížení zásob plutónia a o rýchlej výmene informácií týkajúcich sa vystrelenia rakiet z tretích krajín. Najvyššieho predstaviteľa USA sprevádza ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová a viacerí senátori. Terajšie stretnutie Borisa Jeľcina s Billom Clintonom je už ich štrnáste od roku 1993. Posledný rusko-americký summit sa konal vlani v marci v Helsinkách a jeho hlavnou témou boli bezpečnostné otázky súvisiace s rozširovaním NATO.
