mieni v tomto týždni vydať v Nemecku, Holandsku a Spojených štátoch amerických nový životopis Anny Frankovej, doplnený o najnovšie poznatky. "Netvrdím, že naisto viem, že to vykonala Lena Hartogová-Van Bladerenová. Tvrdím len, že k tomu jestvuje toľko indícií, že by polícii museli vystačiť prinajmenšom na to, aby Hartogovú pohnala pred súd," vyjadrila sa Müllerová pre nedeľňajšie vydanie holandského denníka NRC Handelsblad. Frankovcov zatkli po tom, ako služobňa SS v okupovanom Amsterdame dostala 4. augusta 1944 udanie, že sa na Prinsengrachte v zadnom dome 253 skrýva židovská rodina. Hartogová vtedy pracovala v obchode na prízemí ako upratovačka, jej manžel Lammert bol v obchode taktiež zamestnaný. V povojnovej výpovedi Hartogová poprela, že by o úkryte Frankovcov čokoľvek vedela. "To je ale lož," zdôrazňuje Müllerová, Hartogová povedala krátko pred záťahom SS pomáhačom ukrytej rodiny, že prítomnosť Židov už ďalej nevydrží. Všetci, ktorí v dome pracovali, totiž boli v nebezpečenstve života.

Lammert Harttog zomrel v roku 1959, Lena v roku 1963. "Boli to síce jednoduchí, ale normálni ľudia, ktorí si dosah svojej zrady nemohli neuvedomiť. Pre mňa je to tým tragickejšie a smutnejšie," vyjadrila sa Müllerová. Všetkých obyvateľov zadného domu v Prinsengrachte 253 Nemci deportovali do koncentračného tábora. Anna zomrela krátko pred koncom vojny v tábore Bergen-Belsen vo veku 15 rokov. Z rodiny prežil holokaust len otec Otto, ktorý neskôr našiel schovaný denník, v ktorom Anna popisovala život v úkryte. Len nedávno sa u jedného člena Nadácie Anny Frankovej našlo päť stránok, ktoré z denníka vytrhol otec Otto a neskôr mu ich odovzdal. Vytrhnuté listy popisovali Annine názory na občas nedobrý vzťah jej rodičov, a otec nechcel, aby boli zverejnené. Pravosť listov je podľa odborníkov nespochybniteľná a podľa prísľubu nadácie budú do budúceho vydania denníka zaradené. Zároveň však vznikla otázka, koľko listov ešte môže chýbať. (ČTK)