Aj keď sa v posledných rokoch aktivita rôznych extrémistických skupín v Izraeli značne obmedzila, faktom ostáva, že obyvatelia židovského štátu musia byť pripravení na to, že každú chvíľu môže kdekoľvek vybuchnúť bomba. Nad Izraelčanmi sa stále visiaca hrozba násilia medzi Palestínčanmi, ktorí očakávali od dohôd v Oslo vznik suverénneho štátu v roku 1999, stala "dušou" politiky izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a našla výraz v skutočne úspešnom ťažení bezpečnostných síl. Izraelskí policajti a vojaci sú pripravení zasiahnuť kdekoľvek v Izraeli, okamžite, keď sa niečo zomelie. Hlavné dopravné komunikácie majú pod kontrolou ozbrojené hliadky, izraelské enklávy na prevažne Palestínčanmi obývaných územiach majú svojich strážcov, krajina je rozdelená na niekoľko typov zón pod palestínskou, izraelskou a zmiešanou kontrolou. Dva súvislé fľaky pod úplnou palestínskou kontrolou sa ocitnú v izolácii blokádou vždy, keď sa bezpečnostná situácia po nejakom incidente zhorší. Zložitosť situácie na území pod zmiešanou správou ilustruje nepokojný Hebron, kde sú izraelskí vojaci brániaci hŕstku židovských obyvateľov mesta tŕňom v oku Palestínčanov, ktorí sa často musia podriaďovať pre nich dosť obmedzujúcim opatreniam. Rovnako zložitá situácia bude na území, ktoré sa má odovzdať Palestínčanom v ďalšej fáze odsunu.
Pred týždňom v pondelok izraelský premiér po prvý raz verejne povedal áno na návrh USA, aby Izrael stiahol svoje ozbrojené sily z 13 percent územia západného brehu rieky Jordán a odovzdal ich pod správu palestínskych orgánov - výmenou za recipročné opatrenia Palestínčanov proti extrémistom. Zdanlivo sa tak skončila takmer rok trvajúca defenzívna fáza v mierovom procese, ktorá mala charakter licitovania s percentami. Palestínčania, napriek tomu, že by nezískali celé územia úplne pod svoju správu a tri precentá majú tvoriť prírodné rezervy, izraelský návrh označili za "dobrý začiatok". Jediný atentát by však mohol tento proces opäť zvrátiť a spôsobiť návrat k bezvýchodiskovej patovej situácii. Len veľmi málo chýbalo, že sa tak nestalo. Výbuch bomby vo štvrtok na križovateke v Tel Avive si totiž nevyžiadal obete na životoch (len 21 zranených osôb). Nasledovala séria odsúdení a vzájomných obvinení, či mohli mať o atentát záujem palestínski extrémisti, ktorí si tak počínajú vždy, keď sa ich vláda chystá na "ďalšiu zradu" vo forme dohody so židovským štátom, alebo izraelskí, ktorí by chceli ešte tvrdšiu dohodu. Netanjahu však v pondelok aj pred parlamentom potvrdil, že chce zrealizovať dohodu o odsune v danej podobe do niekoľkých týždňov. Dodal však, že iba ak Palestínčania dodržia svoju časť zmluvy. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
