Slovenský premiér Vladimír Mečiar sa sťažuje, že kandidáti na vstup do EÚ sú hodnotení podľa rôznych meradiel. Slovensko vraj "poučujú" a správajú sa vraj voči nemu "s pocitom nadradenosti". Ako posudzujete túto kritiku?
"Tieto vyjadrenia mi nie sú známe. Nesúhlasia ani vecne. Pre všetkých kandidátov na vstup do EÚ platia tie isté pravidlá, ktoré určila Európska rada v Kodani v roku 1994. Rokovania o vstupe sa môžu začať, keď budú tieto kritériá splnené. Pri nevyhnutnej príprave je EÚ ochotná poradiť a pomôcť. Už na jar boli položené s partnerstvami na vstup, ktoré sme uzavreli so Slovenskom a inými krajinami strednej a východnej Európy, základy pre intenzívne približovanie sa a ďalšiu finančnú pomoc. Zároveň Slovensku navrhli členské štáty EÚ rad partnerstiev v oblasti správy, ako napr. v oblasti právneho poradenstva alebo vzdelávania sudcov. Práve Nemecko ponúklo širokú paletu spoločných projektov. Tieto ponuky našli, čo ma teší, na Slovensku veľmi pozitívny ohlas."
Viacerí politici EÚ a zástupcovia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zreteľne povedali vláde v Bratislave, že sa v septembri očakávajú "slobodné a demokratické voľby". Zahraničnopolitický hovorca frakcie FDP v nemeckom Spolkovom sneme Ulrich Irmer taktiež vyjadril obavy, že voľby by mohli byť zmanipulované. Prečo vládne voči Slovensku táto nedôvera, keď slobodné a demokratické voľby v demokratickej krajine sú vlastne samozrejmosťou?
"Voľby sú vždy svojím spôsobom testom demokratickej zrelosti. Preto je pochopiteľné, že voľby v septembri budú sledované s osobitnou pozornosťou. Obavy vzbudili - aj v zahraničí - udalosti okolo referenda v máji minulého roka. Také niečo by sa nemalo opakovať. Pozorovanie volieb zo strany OBSE, ktoré sa v uplynulých rokoch viacnásobne osvedčilo, sa tu môže postarať o jasné pomery. Slovenská vláda spolupracuje pri príprave volieb úzko s OBSE. To je najlepšia cesta k rozptýleniu obáv niektorých zahraničných pozorovateľov."
Ako vidíte vy, pán spolkový minister, budúcnosť rozširovania sa na Východ, atlantickej aliancie a EÚ - a aká úloha pritom pripadne tým štátom, ktoré nebudú prijaté?
"Naším cieľom je plné začlenenie štátov strednej a východnej Európy do úzkej siete kooperácie, ktorá sa vytvorila po druhej svetovej vojne na Západe. Ide o to, aby sa prekonalo desaťročia trvajúce umelé rozpoltenie nášho kontinentu. My, Nemci, cítime v tejto otázke osobitný historický a morálny záväzok: túžba po slobode národov strednej a východnej Európy bola spolurozhodujúca pre nemecké znovuzjednotenie. Na rozdiel od týchto krajín sa naše spolkové krajiny spolu so zjednotením stali členom EÚ a NATO. Okrem toho ide o toto: Kto dnes neexportuje stabilitu, zajtra zaplatí cenu za importovanú nestabilitu. Otvorenie sa NATO a rozšírenie EÚ exportuje hospodársku a politickú stabilitu, bezpečnosť a slobodu do vstupujúcich krajín a vďaka tomu sú reformy v nich nezvrátiteľné. Aj tie krajiny, ktoré nebudú môcť, resp. chcieť, byť nateraz členmi EÚ a NATO, budú profitovať z tohto exportu stability. V Európe nebudú žiadne nové deliace čiary!"
Na 25. spolkovom stretnutí karpatských Nemcov v Karlsruhe ste vyhlásili, že demokratické politické štruktúry Slovenska sa ešte musia ďalej upevniť, čo platí aj pre práva všetkých menšín, nielen Nemcov. Politiku Slovenska, týkajúcu sa národnostných menšín, vidí aj EÚ ako prekážku pre vstup Slovenska. Ešte aj dnes máte takúto mienku?
"Správne je: EÚ neprijme žiadnych nových členov, ktorí si nevyriešili svoju politiku ohľadne národnostných menšín. V prípade Slovenska tu sú body, ktoré sa ešte budú musieť vyjasniť. Pritom myslím ešte na chýbajúci zákon o používaní jazyka národnostných menšín. V zásade platí: Klišé zo včerajška treba prekonať. Menšiny by sa mali chápať nie ako problém, ale ako šanca. Na základe svojich mnohorakých kultúrnych a jazykových znalostí môžu vytvárať mosty k susedným krajinám."
EVA GRUBEROVÁ, Mníchov
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
