Ako hodnotíte odpočet ako člen školského výboru?

"Mnohé veci v oblasti školstva ostali na papieri, v rovine deklarácií. Jednoducho, výchova a vzdelávanie sa nestali prioritou tejto vlády, hoci deklarovala, že to tak bude. Výsledkom štvorročného pôsobenia vládnej koalície je to, že školstvo na Slovensku upadá. Dlho som hovoril, že ,prešľapuje na mieste‘, ale teraz mám pocit, že je to celkom jednozačné. Ministerstvo školstva ani vláda neboli schopné dať školstvu koncepciu alebo smer, ktorým by sa uberalo v dlhodobejšom horizonte. Kroky ministerstva aj vlády v oblasti školstva boli čiastkové a nesystémové."

Počas celého obdobia bola ministerkou Eva Slavkovská. Na rokovanich výboru ste často na jej adresu vyslovovali výhrady. Ako hodnotíte jej pôsobenie vo funkcii?

"Podľa mňa nebola schopná zvládnuť problémy školstva. Stačí spomenúť jej interview po roku, v ktorom verejne priznala, že už vie, o čom to školstvo je. Po roku sa zrejme zorientovala, ale nebolo vidieť, žeby sa zjavili určité koncepčné zámery v tom, čo ministerstvo ďalšie tri roky robilo. Jej pôsobenie hodnotím ako neúspešné. Tragédiou pre školstvo bolo, že jej príchod znamenal ďalšie zdecimovanie úradníctva na ministerstve, teda ľudí, ktorí mali držať kontinuitu s tým, čo sa už urobilo. Prišli tam ľudia, ktorí boli síce lojálni, ale často neschopní. Ministerstvo musí byť garantované kvalifikovanými úradníkmi, ktorí budú schopní slúžiť ministerstvu so znalosťou veci, aby sa nezačínalo stále od nuly. Tým, že ona nebola znalá veci, mala sa oprieť o ľudí, ktorí veci rozumeli."

V súvislosti s týmito čistkami sa často poukazovalo na likvidáciu legislatívneho odboru, čoho dôsledkom bolo predkladanie kontroverzných návrhov zákonov alebo vydávanie vyhlášok, ktoré bolo treba opravovať. Aký je váš pohľad na školskú legislatívu prijatú počas 3. vlády V. Mečiara?

"Začal by som tými zákonmi, ktoré prijaté neboli. Ministerstvo v oblasti legislatívnej činnosti prakticky zlyhalo. Vo vláde nebol prijatý návrh novely školského zákona, nebol predložený návrh zákona o štátnej službe učiteľa, nebol predložený zákon o financovaní školstva. To sú kľúčové zákony, ktoré ministerstvo chcelo, ale neurobilo. Namiesto toho sme sa dočkali dvoch noriem, ktoré podľa mňa potrebné neboli. Novela zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorá obmedzila pôsobnosť školských rád a ministerke dala voľné ruky pri odvolávaní riaditeľov školských správ. Potom tu bol zákon o vysokých školách, ktorý vyvolal veľký odpor akademickej obce. Ministerstvo si ,vyárendovalo‘ isté právomoci, ktoré vysoké školy chápali ako obmedznie ich autonómie. Prijaté normy sú také, aké sú. Účelové, s cieľom posilniť vládnu moc. V jednom prípade na úkor samosprávy a rodičovskej verejnosti, v druhom so snahou podriadiť si vysoké školy."

Spomenuli ste nepripravenie zákona o financovaní školstva. Myslíte si, že nový zákon by vyriešil finančné problémy v školstve?

"Dostatok peňazí nie je len otázkou celkového množstva peňazí, ale aj otázkou ich rozdeľovania. Sú neodôvodnené rozdiely medzi jednotlivými krajmi, okresmi a školami rovnakého typu a zamerania. Nový zákon síce nemusí automaticky znamenať viac peňazí, ale prinesie objektivizáciu. Aby porovnateľné školy, čo sa týka počtu žiakov, výkonov a ostatných ukazovateľov, dostávali rovnaký objem prostriedkov. Takýto zákon by tiež mal objektívne ukázať, čo školy potrebujú."

Zlá finančná situácia školstva je síce všeobecne známa, často sa ozývajú hlasy, že prostriedky smerujúce do školstva sa zvyšujú…

"Ak sa pozrieme na rozpočet, nominálne každoročne narastá. Vždy je o niečo väčší. Treba si však uvedomiť, že stále väčšiu časť tvoria mzdy pedagogických a nepedagogických pracovníkov. Kapitálové výdavky sú viac-menej na rovnakej úrovni a to, čo sa neustále scvrkáva, sú prostriedky na prevádzku. Tretí rok sme svedkami toho, že keď porovnávame pridelené prostriedky s predchádzajúcim rokom, je tu dramatický pokles. Školy dostávajú zhruba 80 percent predchádzajúceho roka. Štát tak dostáva školy do situácie, keď si musia zháňať sponzorov na elementárne veci, ak by som to veľmi zjednodušil, na toaletný papier a čistiace prostriedky. Na zabezpečenie bežného chodu školy."

Objem prostriedkov na mzdy síce rastie, napriek tomu školstvo zápasí s nedostatkom kvalifikovaných pedagógov…

"Rozdiel medzi priemernou mzdou a mzdou pracovníkov školstva nemotivuje. Utekajú najmä muži. Úroveň základných škôl však nemôžu donekonečna držať dôchodcovia. Fyzicky to raz prestane byť možné, proste príde moment, keď už nebudú vládať. Podľa štatistík už dnes máme na školách 25 percent dôchodcov, ale na školy prichádza ročne len 5 percent mladých. Tu narastá nepomer, ale nič sa s tým nerobí."

Na možné vplyvy na stav učiteľov odborníci upozorňovali aj v súvislosti s prechodom na ZDŠ. Vláda sa zaviazala umožniť žiakom absolvovať povinnú školskú dochádzku na jednom type školy. Ako sa pozeráte na fakt, že ZDŠ bola síce zavedená, ale zároveň sa predĺžila povinná školská dochádzka?

"Osobne mi predĺženie neprekáža. Na Slovensku viac ako 95 percent populácie postupuje na niektorý z typov strednej školy a tento trend treba udržať. Myslím si, že práve predĺženie povinnej dochádzky to umožní. Problém však je, že vláda si dala za cieľ niečo iné, ako to, čo v chvate urobila. Zdôrazňujem, trend sa mi páči, ale prechod na deviaty ročník sa nemal urobiť takto. Boli sme svedkami nepremysleného a nepripraveného kroku. Nie sú učebnice, nevie sa, čo s učiteľmi stredných škôl, kde sa o tretinu znižuje počet výkonov. Ak nám však raz zo školy odídu kvalitní učitelia, už sa nevrátia."

Na zasadaniach výboru ste často poukazovali na problémy v školstve a naznačovali možné riešenia. Čo považujete za najvážnejší problém, ktorý sa mal vyriešiť?

"Prestať vychovávať nezamestnaných. V odpočte sa napríklad píše o spolupráci s úradmi práce, chýbajú však regulačné zásahy ministerstva. Ak táto spolupráca nie je formálna, musel by nám niekto povedať, máme už priveľa kuchárov, čašníkov, absolventov obchodných akadémií, ale v tomto regióne nám chýbajú takéto profesie. Myslím, že aj rodičia by sa inak rozhodovali pri usmerňovaní profesionálnej orientácie svojho dieťaťa, keby boli dostatočne informovaní. Stačí si pozrieť štatistiky absolventov stredných odborných škôl a 3-ročných stredných odborných učilíšť. Školstvo pripravuje deti na ulicu. Je to nehumánne a nesociálne. Mal by byť väčší ťah na zamestnanie. Dnes akoby ani nebolo dôležité, aká je perspektíva absolventa, iba absolvovanie školy. Chýba tu akýkoľvek koncepčný a regulačný zásah ministerstva, ktoré by povedalo, máme takéto podnety z úradov práce, z podnikateľskej sféry a budeme na ne reagovať."

Pod gesciu parlamentného výboru, ktorého ste členom, patrí aj veda. Ako hodnotíte podporu vedy a výskumu za posledné štyri roky?

"Vláda vlastne na záver bola schopná prijať a schváliť koncepciu štátnej vednej a technickej politiky. Na záver je to formálne gesto. Vláda prisľúbila zákon o štátnej podpore vedy a techniky, na ktorý čakáme šesť rokov, ale neurobila ho. Takže v oblasti legislatívy sa podpora nepreukázala. Chýba zásadná koncepcia. Stačí pripomenúť vznik Úradu pre stratégiu rozvoja spoločnosti, vedy a techniky. Všetky kompetencie ministerstva školstva ako prierezového orgánu k vede prešli na tento úrad, ktorý bol však skoncipovaný skôr ako vedecko - výskumné pracovisko s lukratívnymi príjmami pre niekoľkých jednotlivcov než ako koncepčné pracovisko a riadiace pracovisko pre vedu. Nie náhodou sa sekcia vedy opäť vrátila na ministerstvo školstva. To len dokazuje úplnú bezradnosť tejto vlády vo vzťahu k vede, čo sa premieta aj do posudzovania rozvoja vedy a techniky ako takej. Máme výskum na vysokých školách, vo výskumných pracoviskách, v Akadémii vied a rezortný výskum. Neexistuje však orgán, ktorý by posudzoval vedu ako celok. Formálne sa ešte z čias socializmu robí v návrhu štátneho rozpočtu tabuľka výdavky na vedu a techniku, kde sa pozhŕňa, koľko sa dáva ktorému rezortu na vedu, chýba však premyslená štátna podpora a koncepčná predstava. Chaoticky sme sa prenášali z roka do roka."

Pri hodnotení odpočtu ste uviedli, že vláda nedala školstvu koncepciu. V odpočte sa však píše, že koncepcia bola spracovaná…

"Poznám túto koncepciu. Je to skôr výskumná práca, ktorú takmer nikto nepozná, nikde nebola prezentovaná. Je to opakovanie súčasného stavu s drobnými modifikáciami, ale nebola predmetom širšej diskusie. Nie je to pokus o niečo, čo by malo horizont viac ako jednej vlády, aby sa po zmene vlády nemenila aj koncepcia… Školstvo je však mimoriadne vhodné na to, aby sa v ňom hľadala širšia spoločenská zhoda. V programoch všetkých strán nájdete záujem mať vzdelaných mladých ľudí - líšime sa v cestách, ako dosiahnuť tento cieľ, ale myslím si, že je možné dosiahnuť zhodu, akoby to malo vyzerať v dlhšom horizonte, nie v jednom volebnom období. Aby sa stále nerúcala budova a nestavala nová.

Tým, že takáto koncepcia počas uplynulých rokov nebola, to vyzeralo, ako to vyzeralo. Riešili sa čiastkové problémy, ktoré práve vyvstali, alebo ktoré si ministerstvo vymyslelo a považovalo za dôležité. Ale nemalo to líniu, smer. Málokto dnes vie povedať, kam sa naše školstvo uberá.