Pred rokom 1989 mohli ľudia, tak ako dnes, hovoriť svoje názory a kritické pripomienky. Ovšem nie vždy a všade, ak nechceli mať opletačky s vládnou mocou a jej represívnymi orgánmi ZNB alebo ŠtB. Dokonca mohli uplatniť zákon o sťažnostiach a podnetoch pracujúcich. Dnes nikto nepochybuje, že šlo o totalitárne, nedemokratické zriadenie. Poďme však ku skutočnostiam posledných rokov u nás. Už začiatok činnosti novej vládnej garnitúry nebol bohvieako slávny, keď NR SR musela aj nočným zasadaním pripraviť pôdu na nasledujúce neradostné šafárenie pre občanov. Ale - Na Slovensku je to tak. Pokračujme však v sledovaní budovania slovenskou koalíciou, žiaľ, za veľmi nerazantnej odozvy opozície, akoby si nebola na čistom, čo chce. Pritom šlo o postupnú demontáž demokracie a preberanie moci autoritatívnou osobnosťou, s podporou priživujúceho sa podhubia, ktorého vývoj si zaslúži samostatnú politologickú štúdiu. Samozrejme, po vyše 40-ročnej totalitnej moci si generácie vychovane týmto režimom nemôžu robiť ilúzie o stave občianskeho povedomia, ako si to naivne myslela VPN. Chýba nám riadna dávka nových vedomostí. Kde je naša inteligencia, u ktorej by sa dala predpokladať najväčšia možnosť demokratickej orientácie či prerodenia, napriek prežitému komunistickému masírovaniu mozgov? Veľká časť sa iba prizerá a pár snaživcov sa pokladá skôr za donkichotov ako za nositeľov osvietenectva pre pospolitý ľud. Pre pochybovačov o úrovni pospolitého ľudu hovoria výsledky volieb z roku 1994 a zvýšenie odovzdaných hlasov pre HZDS, po teatrálnom vystúpení pána Mečiara v TV o ťažkostiach pri voľbách - akoby vo volebnej komisii nebol zástupca HZDS, alebo nepoznal svoje povinnosti! To tiež niečo hovorí a hovorí to niečo aj pre nadchádzajúce voľby do NR SR, ak to ovšem nebude len dobre naaranžovaná fraška…
ING. E. BLATNICKÝ,
