Katarína Rusnáková) je založený na rafinovanej hre prekvapení a nečakaných vizuálno-akustických vnemoch, ktoré generuje divák vstupom na pódium vo forme postminimalistickej skulptúry. Vlastne si môže vybrať, či sa chce stať performerom, alebo voyeurom. Ak pristúpi na prvú alternatívu, ocitne sa na chvíľu v role "hviezdy" na simulovanej módnej prehliadke. Pohybmi svojho tela bude aktivovať optosnímače a počítačový program, ktorý je mixom rôznych svetelných efektov, zvukov (potlesk, ovácie, vrava) a rytmickej hudby. Túto show, ktorej umeleckým dielom je performujúci divák na pódiu evokujúcom predĺžený sokel, znásobia ešte účinky zrkadlenia. I. Németh (1963) si privlastnila praktiky médií, masovej kultúry a módneho priemyslu, ktoré ironizuje. Spochybňuje fenomény súčasnej socio-kultúrnej situácie týkajúce sa premien životného štýlu a identity, ktoré inklinujú ku konzumu a konformizmu, kde sa jednostranne skloňuje krása, kult mladosti a úspech zakladajúce sa na podenkových "hodnotách". Autorka podvracia stratégie modelingu a dáva šancu všetkým bez ohľadu na rod, pohlavie, vek, výzor a spoločenské postavenie, aby sa s rôznou mierou improvizácie, hravosti alebo sebairónie prezentovali na pódiu. V interaktívnej inštalácii s časovým faktorom sa prelínajú elektronické technológie s umením performance a body-artu, ktoré rezonujú s aspektmi postfeminizmu.