Znie to možno čudne, ale existuje aj čosi, čo možno nazvať aj nepríjemný pocit z dobra. Presnejšie z tohtoročného Dobrofestu, ktorý je propagáciou tejto rezofonickej gitary s čarovným zvukom. Návštevníci, ale i účastníci tohto medzinárodného hudobného festivalu, ktorý sa každoročne uskutočňuje v Trnave, si už totiž zvykli na jeho kvalitnú úroveň. Festival má viacero sprievodných akcií, medzi ktoré patria atraktívna jazda parným vlakom (Dobrovlak), možnosť získať pečiatku so znakom dobra (Dobropošta), festival coutry tancov alebo country bál. Napokon, o festivale dostatočne vypovedajú aj názvy jednotlivých koncertov - Country omša, Poetické dobro, Dobro na námestí, Tvárou v tvár, Dobro pre deti…Trnava už sedem rokov takmer celý týždeň na konci augusta doslova žije nielen "dobrohudbou", ale aj dobrou hudbou a možnosť vypočuť si koncerty na jej námestiach bez vstupného svedčí o tom, že organizátorom nejde výlučne o zárobkovú činnosť. Každoročne sa však hlavná pozornosť sústreďuje na slávostný koncert spojený s udelením ceny festivalu. Ani tento rok nebol výnimkou. Bol to opäť koncert hviezd, čo publikum aj patrične oceňovalo. Je preto zarážajúce, že organizátori podcenili práve najvýznamnejšiu časť Dobrofestu. I keď v zákulisí sa pred podobnými akciami odohráva boj všetkými možnými i nemožnými prostriedkami o to, kto bude koncert hviezd uvádzať, možno konštatovať, že tento raz v ňom - slušne povedané - nevyhrali ani len dobrí. Najväčšou hanbou však zostane predčasné vyháňanie účinkujúcich z pódia. Ak muzikantov pri dolaďovaní nástrojov či príprave na záverečnú skladbu prekvapí odovzdávač kvetín nemožno to vysvetľovať inak ako výzvu, aby už pódium opustil. A inak to ani účinkujúci ani publikum, ktoré zhodne používalo v tejto súvislosti oveľa drsnejšie výrazy, nevnímali. Takže ešte raz - organizátorom festivalu patrí výborná rovnako ako aj účinkujúcim i publiku. Nedostatočná patrí zákulisným praktikám.

JURAJ HRABKO