„Za zásadný problém pokladám, že ústava vznikala v hektických pomeroch a ako výsledok práce ľudí, ktorí mali blízko k tej politickej väčšine, ktorá mala rozhodujúci podiel na vzniku SR. Ústava vznikla ako výsledok viacerých kompromisov. Rovnako vážne je však aj to, že vznikala ako výsledok právneho myslenia, ktoré bolo hlboko poznamenané predchádzajúcim politickým režimom. Tieto skutočnosti sa podieľajú na tom, že ústava priniesla množstvo problémov do nášho života, pričom mnohé otázky by sa nemuseli ukázať ako výsostne politické a deštruujúce spoločnosť, keby boli v ústave riešené.“
Šesť rokov jestvovania ústavy odhalilo jej slabiny. Ste za novelizáciu ústavy alebo za vytvorenie úplne novej ústavy?
„Obidva varianty sú možné. Základný zákon sa dá novelizovať, ale tých noviel by bolo toľko, že by vznikol neprehľadný dokument, ktorý by sa síce mohol publikovať ako celok, ale nie som si istý, či by sa ním odstránili niektoré filozofické ústavné otázky. Azda by bolo výhodnejšie prijať novú ústavu. Mám navyše dojem, že by spoločnosti pomohlo, keby sa podarilo postaviť - pri dosiahnutí konsenzu o tomto zákone - nový základ spoločnosti.“
Čím by sa nová ústava mala odlišovať od pôvodnej?
„Predovšetkým duchom, aj keď je to abstraktný pojem. Som presvedčený o potrebe budovania ústavy na občianskom princípe. Mám vážne výhrady voči textu preambuly, ktorá neobsahuje občiansky princíp, jej text je značne protizmyselný. Dýcha 19. storočím, je pohľadom do minulosti a neobsahuje integračné prvky a smerovania do bu kdúcnosti. Takisto aj druhá hlava o základných právach a slobodách si vyžaduje zmeny - mnoho jej ustanovení sa viaže na ďalšie zákony. Pre mňa ako ústavného právnika je stále otázkou, akú ústavnú silu má nejaké ústavné právo, ktoré sa nedá uplatniť bez toho, aby bol prijatý zákon, ktorý vlastne určuje jeho rozsah.“
Ako si predstavujete vyriešenie vzťahov medzi zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou?
„Tvorcovia ústavy zaradili prezidenta medzi výkonnú moc. Treba konštatovať, že to, čo sa označuje ako parlamentná forma vlády, je usporiadanie, ktoré jednoznačne hlavu štátu odčleňuje od výkonnej moci a stavia prezidenta do pozície nezávislého arbitra. Jeho pozícia musí stáť mimo vlády a parlamentu. Ďalšou významnou požiadavkou je, aby bol nestranícky, čo znamená vytvorenie predpokladov na to, aby jeho rozhodnutia neboli spojené s činnosťou žiadnej politickej strany. Z tohto pohľadu je dôležité, aby hlava štátu nebola závislá od žiadneho iného ústavného orgánu.“
Spájate to s priamou voľbou občanmi?
„Sú dve možnosti - absolútna menšina štátov pozná voľbu hlavy štátu parlamentom. Uplatňuje sa voľba osobitným orgánom, z ktorého jednu časť môže tvoriť parlament, v Taliansku je to napríklad ešte určený počet zástupcov jednotlivých provincií. Druhou možnosťou je priama voľba. Oba systémy dávajú prezidentovi morálnu autoritu na to, aby bol nezávislým, nestranným arbitrom.“
Jednou z úloh ústavy je chrániť občana pred zásahmi štátnej moci. Ukázalo sa, že táto ochrana však nie je dostatočná…
„Ochrana občana je taká úzka, že sa obmedzuje iba na rozhodnutia ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy a orgánov samosprávy. Ničoho viac. Je však potrebné, aby občan mal ochranu pred akýmkoľvek orgánom verejnej moci. Do jeho základných práv môže zasiahnuť aj advokátska či lekárska komora, ktorýkoľvek orgán, ktorý prevezme výkon niektorých kompetencií štátu. Je nutné zabezpečiť ochranu občana pred verejnou mocou, teda takou, ktorá autoritatívne rozhoduje o jeho právach a povinnostiach či už priamo alebo sprostredkovane. Občan má dnes veľmi sťaženú možnosť dostať sa na Ústavný súd. Mal by mať možnosť aj napadnúť zákon, tak ako v Spolkovej republike Nemecko. Prečo by iba 30 poslancov mohlo namietať ústavnosť zákona, prečo nie aj občan, keď sa zákon dotýka jeho ústavných práv?“
Ste teda zástancom referenda, teda priamej demokracie?
„Áno, ale presne vymedzenej. So zreteľne ustanovenými podmienkami i následkami.“
Ste za to, aby ústavné zmeny potvrdili občania?
„Pokladám za správne, aby sa občania mali možnosť vyjadriť k ústave. Ak by súhlasom potvrdili ústavu, pokladal by som to za veľmi správny základ budúceho štátu.“
Čo ak by sa referenda nezúčastnil potrebný počet občanov?
„Stanovovať kvórum je technická, ale najmä filozofická otázka. Čo je volebné právo - právo alebo povinnosť? Ak je vyžadované potrebné kvórum, je to povinnosť. Uvedomelého, teda informovaného občana však nie je potrebné nejakými spôsobmi nútiť a zaväzovať. Uvedomelý občan príde.“
Súhlasíte teda so slovami M. Šútovca, že Slovensko treba založiť znova?
„Áno, súhlasím.“ (rk, jo)
