Inter hral v bratislavskej odvete 2. predkola Pohára UEFA s pražskou Slaviou sympatický futbal. Bežecky svižný, celoplošne agresívny. Jeden z tichej slušnej väčšiny divákov vďačne podotkol. "Keby takto hrali celý rok, musia byť suverénne majstri." Z gest domácich hráčov i vyjadrení trénera Jozefa Bubenka vyžarovala spokojnosť. Po rozdelení federácie v prvej ostrej pohárovej konfrontácii slovenský klub zdolal českého súpera aspoň v odvete, navyše Inter bol na Pasienkoch naozaj herne lepší. Bratislavčanov očividne nadnášal pocit, že im nemôže nik nič vyčítať. Zo spoločnosti slovenských pohárových účastníkov mali najťažšieho súpera a takmer mu skomplikovali postup. Takmer... Inter naznačil svoj skutočný potenciál, ktorý chvíľami naozaj imponoval. J. Bubenko opätovne pripomenul európske súvislosti, ktoré po sobotňajšom derby nahryzli so slovanistickým kolegom Stanislavom Grigom v polemike o úrovni bratislavského derby. V duchu asociácie na odkaz francúzskeho svetového šampionátu, vyznel osud Interu ako iks mančaftov, ktoré na Coupe du Monde zomreli na krásu. Lokálnych romantikov možno dojali, ale nepostúpili. Tu niekde väzí hranica nášho a európskeho štandardu futbalového myslenia. Doma stačí nájsť argumenty (napríklad aj keby nevylúčili Daňka a keby Šuchančok s Babničom premenili tutovky), aby nám nik nemohol nič povedať, reálni "profíci" však racionálne analyzujú otázku, prečo nepostúpili.
Existuje totiž aj druhá strana neexistujúceho zaklínadla "keby". Tréner Slavie Jaroslav Hřebík ju zamaskoval do "objavu", že v pohároch sa hrá na dva zápasy a tie vyzneli 4:2 pre jeho tím. Preložiť sa to dá aj tak, že Pražania neboli nútení vybehnúť na Pasienky s tým, že musia vložiť nohu do každého súboja, že musia nanútiť súperovi svoj spôsob hry, že sa musia hrnúť za gólom. Pravdupovediac, veľa toho v Bratislave neukázali, hrali, koľko potrebovali na ustráženie postupu. Hypotéza, čo by sa udialo, keby jej ho Inter využitím niektorej z dvoch šancí ohrozil, má vždy minimálne dve interpretácie. Fakt ostáva jeden, postúpila Slavia, i keď v intenciách našej redukovanej náročnosti futbalového myslenia hráčom Interu nemôže nik nič povedať. Možno aj preto, že sú izolovaní voči hlasu ľudu. Veľký futbalový umelec Antonín Panenka v domácom "Dolíčku" dodržiaval pôvabný rituál, ktorý možno kolidoval s profizásadami výživy vrcholového športovca. Pred každým domácim zápasom svojho Bohemiansu zašiel medzi radových fanúšikov na opekaného "buřta" na stojáka. Tam sa dozvedel o futbale často viac, ako sa dnes u nás navzájom ubezpečujú samotní aktéri.
