Po OD Trenčín a Taurise Rimavská Sobota, ktoré vypadli v Intertoto Cupe, aj bratislavský zástupca v tohtoročných európskych pohároch Inter Bratislava podporil názor tých, čo považujú slovenský futbal za európsky podpriemer. Po tretí raz za existencie samostatnej SR prepásol Inter príležitosť presadiť sa na medzinárodnom fóre. V roku 1994 ho v Pohári UEFA vyradil fínsky MyPa Myllykoski (0:3, 1:0), v roku 1995 v PVP Real Zaragoza (0:2, 1:3) a teraz znovu v Pohári UEFA Slavia (0:4, 2:0). Postupom by si síce veľkú slávu nenarobil, ale cez európsky priemer by sa dostal vyššie. Priebeh odvety naznačoval, že môže dokázať nemožné. Nečakaný rozdiel vo výkonnosti, agresivite a nasadení na Pasienkoch tomu nahrával. Interu priala aj šťastena pri dosiahnutí rýchlych gólov na začiatku oboch polčasov, ale ďalej ju už nepokúšal. A to bola najväčšia chyba a vlastne aj zrkadlo slovenského futbalu v podaní Interu.
V Prahe nehral na 0:4 a predsa ich dostal. Podal lepší výkon, doplatil však na svoju naivitu v osobných súbojoch i v taktike a pykal za to. Doma však zase zahral lepšie, ako na 2:0. Je pravda, že Stejskal, ktorý mal prsty v prvom góle a pri druhom, hoci elegantne a presne trafenom, trochu podcenil situáciu, zabránil pri šanciach Šuchančoka a Babniča. Inter však nezahral typický vabank, vášne nádejí by vzbúrilo už aj dosiahnutie tretieho gólu, čo bolo v silách domácich. Prechod z obrany bol však veľmi pomalý, lopta sa často zdĺhavo posúvala po ose Ovad - Šuchančok - Čmilanský - Kratochvíl a naopak. Chcelo to rýchle vnikanie do otrasenej obrany Slavie. Ale to treba vedieť. Žiaľ, Inter si to kúpil za cenu nepostúpenia. Napokon jeho tréner Jozef Bubenko to priznal, keď povedal, že pohárové skúsenosti sa nedajú kúpiť, iba získať. Platí sa za to rôzne. Inter zbytočne draho.
