Keď britský týždenník The Economist písal pred časom o nekonečnom mierovom procese v Angole, charakterizoval vodcu povstaleckého hnutia UNITA Jonasa Savimbiho ako "pokoreného starca, ktorý sníva o prehratej kauze". UNITU, ktorá v časoch už viac ako 30 rokov trvajúcej občianskej vojny ročne získavala 600 miliónov dolárov z významných nálezísk diamantov vo vnútrozemí, medzičasom opustilo mnoho verných, ktorí využili ponuku vlády a žijú dnes pohodlným životom v elegantných vilách hlavného mesta Luandy.
S pádom režimu v Južnej Afrike stratil Savimbi ďalšieho spojenca a časy, keď ho v Bielom dome prijímali takmer ako hlavu štátu, sú tiež nenávratne preč. Studená vojna sa skončila, Savimbi minul väčšinu peňazí na nákup zbraní a Američania pochopili, že obchody sa dajú robiť aj s ľavicovou vládou. Savimbi je však ako starý lev. Aj napriek vypadaným zubom chce dotiahnuť svoj boj do konca a po tom, čo v júni Bezpečnostná rada OSN zablokovala zahraničné bankové kontá UNITA pre nedodržiavanie podmienok mierovej zmluvy z roku 1994, v pondelok jednostranne vypovedal spoluprácu s pozorovateľmi OSN. Správy z vnútrozemia hovoria o začiatku obrovskej ofenzívy vládnych vojsk voči postaveniam UNITA a počet utečencov už presiahol 120 tisíc. USA medzičasom vyhlásili embargo na nákup angolských diamantov bez oficiálneho vládneho certifikátu, a tak sa starému levovi možno ešte podarí vydať posledný zúfalý bojový pokrik, jeho dni sú však už pravdepodobne spočítané.
"Ak sa hovorí o výraznom posilnení armády, nie je nikdy reč o malých peniazoch," nechal sa na záver minulotýždňovej návštevy ruského ministra obrany Igora Sergejeva počuť jeho angolský kolega a hostiteľ Pedro Sebastiao. Po predchádzajúcich angolských objednávkach ruských lietadiel podpísal Sergejev v Luande lukratívnu zákazku na výstavbu podniku, kde by ruskí odborníci postupne obnovovali zastaralé zbrane východoeurópskej produkcie z čias studenej vojny vo výzbroji armád celého regiónu. Je isté, že dohoda je významným medzníkom v ruskom pokuse nedopustiť, aby bývalé sovietske zbrojné trhy v juhozápadnej Afrike obsadili západné štáty. Na diamanty a ropu bohatá bývalá portugalská kolónia má dnes jednu z najväčších a najmodernejších armád v celej oblasti, ktorá má 120 tisíc mužov.
Svoje ašpirácie stať sa aj jednou z regionálnych mocností v týchto dňoch predvádza Angola v susednom Kongu. Angolský vojenský zásah na pomoc tamojšiemu vojenskému vodcovi Laurentovi-Désiré Kabilovi vidia mnohí ako demonštráciu sily a súčasne pokus odvrátiť pozornosť od vnútorných problémov. Vláda v Luande sa pritom už dlhší čas sťažovala, že cez dlhú a deravú hranicu so severným susedom dostáva UNITA najvýznamnejšiu časť zahraničnej pomoci a tak je možné, že vojenskou intervenciou zabila vláda v Luande hneď dve muchy jednou ranou a stúpila riadne na otlak aj Savimbiho povstaleckému hnutiu.
