ov 2. augusta v provinciách Severné a Južné Kivu na východe krajiny znamenala definitívny rozpad modelu regionálnych spojenectiev, ktoré 15 mesiacov od nástupu Laurenta-Désiré Kabilu k moci zaručovali stabilitu v regióne Veľkých jazier, smutne preslávenom neznášanlivosťou hutuovského a tutsiovského etnika. Ľudský život v tomto kraji nemá veľkú cenu, obete konfliktov sa tu počítajú na stovky tisícok.
Hornatá zalesnená oblasť Severné Kivu s veľkými kusmi neobývanej zeme bola ideálnym úkrytom pre povstalecké milície a zvyšky porazených armád susedných krajín. Tento kraj poskytol útočisko veľkému počtu militantných Hutuov, zodpovedných za genocídu Tutsiov (800 000 obetí) v roku 1994, ktorí po porážke utiekli zo susednej Rwandy. Rwanda preto vyzbrojovala miestnych Tutsiov, Banyamulengov, ktorí sa tu usadili pred niekoľkými generáciami, a podnikala operácie proti zvyšku hutuovských milícií Interhamwe a bývalým rwandským vládnym silám (FAR) na konžskom území. Rwandu, a z rovnakých dôvodov aj Ugandu, na ktorú povstalci z Aliancie demokratických síl (ADF) útočia z konžského územia, viedol preto v máji minulého roku spoločný záujem podporiť Kabilu v jeho zápase proti diktátorovi Mobutu Sese-Sekovi a získať tak spojenca proti povstalcom.
Kabila, ktorý sa za 15 mesiacov vyvinul na diktátora podobného svojmu predchodcovi, však nevyhovel rwandským a ugandským záujmom a spojenectvo Rwandy a Ugandy mu bolo čoraz viac nevhod. Rwandským vojakom, ktorí ostali na konžskom území, v júli Kabila oznámil svoje "ďakujem". Ich odchod bol bezprostrednou príčinou rebélie Banyamulengov, ktorí sa ním cítili oslabení a vydaní napospas protitutsiovským vášňam v regióne. K nim sa pridali konžskí vojaci, odporcovia režimu v ďalších oblastiach.
Keď sa cez víkend v juhoafrickej Pretórii uskutočnil summit o mierovom riešení konfliktu - bez Angoly a Zimbabwe a bez Kabilu - bolo jasné, že tieto krajiny majú inú predstavu o jeho rozuzlení. Od soboty dobre vyzbrojené angolské vojská po boku zimbawianskych začali povstalcov vytláčať z pozícií získaných v trojtýždňovom pomerne úspešnom postupe. Vývoj v posledných dňoch ukazuje, že povstalci budú porazení. To však nebude znamenať koniec napätia. Narušený krehký balans v konfliktnom regióne môže nahrávať povstaleckým skupinám čakajúcim na vhodnú príležitosť a ohroziť stabilitu susedných, tutsiovských vlád. Treba sa spýtať, či to Uganda a Rwanda dopustia a či radšej nebudú riskovať konfrontáciu s KDR, Angolou a Zimbabwe.
