Za svoje výroky v súvislosti s tzv. "klamstvom o Osvienčime", ktoré odzneli z jeho úst počas verejných predvolebných mítingov, sa však ešte predtým bude musieť zodpovedať pred nemeckými súdmi. Otázka holokaustu sa viac ako 50 rokov po skončení vojny dostáva na prvé stránky novín, najmä vďaka aktivitám svetových židovských organizácií, ktoré žalujú banky a poisťovacie spoločnosti zo zadržiavania židovského zlata, resp. nevyplatenia odškodného pozostalým obetí, ktoré u nich mali uzavreté životné poistky. K jej oživeniu však prispeli aj nacionalistické skupiny v Poľsku, vďaka afére s krížmi postavenými v tesnej blízkosti koncentračného tábora v Osvienčime. Poľské úrady uplynulý týždeň oznámili vypovedanie zmluvy so Zväzom obetí vojny o prenájme pozemku, kde kontroverzné kríže stoja. Keďže dôvodom vypovedania je nedodržanie zmluvných podmienok zo strany Zväzu, jeho predseda Mieczyslaw Janosz, známy svojimi antisemitskými výrokmi, sa proti nemu odvolal a tak celý prípad v najbližších mesiacoch pravdepodobne uviazne pred poľskými súdmi.
Posledným "križiackym ťažením" sa zaoberá aj konferencia poľských katolíckych biskupov a nedávno v tej istej záležitosti intervenovali u pápeža Jána Pavla II. aj dvaja hlavní izraelskí rabíni. Pápež sa už v minulosti zasadil za uzavretie kláštora, ktorý po jeho návšteve vznikol priamo na pôde koncentračného tábora a iritoval židovskú obec. Tá dúfa, že Svätý otec aj tentokrát podporí poľských biskupov, ktorí sa ústami prímasa krajiny, kardinála Glempa, vyjadrili za hľadanie rozumného kompromisu.
"Ak biskupi nebudú v tejto veci konať v súlade s kresťanskou doktrínou a nebudú chrániť kríž, potom sa na jeho obranu postavíme my, veriaci," dušuje sa Kazimierz Switon, hlavný protagonista stavania krížov, pričom počas uplynulej nedele ich jeho ľudia pred bránami tábora postavili ďalších 50. Paradoxne im prišli na pomoc aj príslušníci hnutia skinheads, čo dodalo celej protestnej akcii veľmi čudnú príchuť.
Prvý osemmetrový kríž bol postavený pred bránami Osvienčimu v roku 1988 na pamäť pápežovej návštevy na mieste, kde nacisti zastrelili takmer dve stovky poľských vlastencov. Postupne k nim začali pribúdať ďalšie a náboženskí aktivisti chcú postaviť jeden minimálne na pamiatku každého z popravených Poliakov. Predstavitelia židovskej obce sa však odvolávajú na zákon, ktorý zakazuje označovať podobné miesta náboženskými symbolmi. Oni sami nedávno súhlasili s odstránením židovskej symboliky z neďalekého bývalého koncentračného tábora Brezinka.
Autor: jk
