BRATISLAVA (SITA) - Devalvácia ruského rubľa, ani zavedenie 90-dňového moratória na splácanie niektorých zahraničných dlhov ruskej vlády nebude mať na vývoj bežného účtu platobnej bilancie SR v tomto roku výraznejší vplyv. Dôvodom je komoditná štruktúra zahraničného obchodu Slovenska. V dovoze z Ruskej federácie dominujú suroviny, predovšetkým ropa a zemný plyn, ktorých predajné ceny sú fixované na USD a zmluvne vopred dohodnuté. Export SR do Ruska predstavuje v porovnaní s vývozom do krajín Európskej únie alebo Stredoeurópskeho pásma voľného obchodu (CEFTA) relatívne malú čiastku, preto nebudú mať opatrenia ruskej vlády v oblasti menovej politiky výraznejšie dopady ani na pozície našich exportérov na ruskom trhu. Pre tlačovú agentúru SITA to povedal analytik Československej obchodnej banky Martin Sinčák.
Na margo vplyvu ruskej finančnej krízy na slovenskú korunu M. Sinčák uviedol, že z makroekonomického hľadiska nie je v súčasnosti útok na slovenskú menu opodstatnený. "Slovensko je príliš malou krajinou na to, aby mohla byť touto krízou vážnejšie zasiahnutá. Je však súčasťou globálneho trhu strednej a východnej Európy, kde môže byť tento dopad výraznejší," dodal analytik ČSOB. Za prvý polrok tohto roka predstavoval slovenský dovoz z Ruska 24,28 mld Sk, pričom export SR na tento trh dosiahol len 4,536 mld Sk. Vývoz do Ruskej federácie tvoril len 2,5 % z celkového exportu SR do európskych krajín.
Rusko sa prostredníctvom drastických zmien v oblasti menovej politiky rozhodlo v pondelok obnoviť oslabenú dôveru v hospodárstvo, keď rozšírila fluktuačné pásmo kurzu ruskej meny na 6,0 až 9,5 rubľa za dolár, a to až do konca tohto roka. Krajina zároveň uvalila 90-dňové moratórium na splácanie niektorých zahraničných dlhov.
