Činnosť splnomocnencov vykonávam už rok a je úspešná. Ide najmä o tú časť práce splnomocnencov, pri ktorej sa nadväzuje spolupráca medzi ruskými regiónmi a jednotlivými regiónmi Slovenska, povedal Taraba. Podarilo sa nám vybudovať niekoľko obchodnotechnických a marketingových stredísk v Rusku. Naposledy boli takéto strediská otvorené v Kemerove a v Omsku. V týchto oblastiach sa vytvárajú podmienky pre pôsobenie slovenských podnikateľov. Výsledkom pôsobenia splnomocnencov je, že sa Slovensko zviditeľnilo, lebo pre mnohých sme zostali Česko alebo Československo alebo dokonca Slovinsko, pripomenul Taraba. Na Slovensko sme pozývali gubernátorov alebo primátorov miest. Pristúpili sme ku konkrétnej spolupráci pri budovaní spoločných podnikov a pri výmene tovarov. Veľa obchodov sa robí barterovým spôsobom, ale ten sa nevzťahuje na dodávky ropy a zemného plynu a tiež na elektrotechnický tovar, lebo tieto tovary sú rozhodnutím ruských úradov z bartra vylúčené. Pri barterových obchodoch Rusko platí Slovensku aj kvalitným kaučukom, ktorý potrebuje Matador, a.s. Púchov, oceľovými kordami, malotonážnou chémiou, medenými katódami atď. Snahou vládnych splnomocnencov je, aby sa na ruskom trhu znova uchytili firmy ako Makyta, Cebo, Martimex. Výsledkom spolupráce je aj spoločný podnik Matador Omskšina, tento rok sa tam vyrobí miliónty plášť, doplnil Taraba. Vládni splnomocnenci nášmu obchodníkovi poradia, aby si platbu za svoj tovar ošetril bankovou garanciou alebo akreditívom. Pomôžeme mu zorientovať sa medzi potenciálnymi obchodnými partnermi v oblastiach, kde pôsobíme. Tieto aktivity nemožno robiť zo Slovenska, treba mať kanceláriu v ruskej oblasti. V Moskve je zastúpený celý svet. V Rusku sú však oblasti, kde v polmiliónovom meste nie je hotel, lebo prv tam nebol treba. Možno sa tam ubytovať na internáte, kde v zime teplota nedosiahne 15 stupňov, objasnil podmienky v týchto oblastiach Taraba.
Ruské finančné prostredie
si vyžaduje
podporu dovozu
Splnomocnenec pre Žilinský a Trnavský kraj, Július Kostolný, zároveň riaditeľ tradingovej spoločnosti Martimex, a.s. Martin, upozornil, že problém slovenských výrobcov v porovnaní so západnými je v tom, že západní majú za sebou dosť financií, ktoré im umožňujú predávať výrobky na úver. Renomované firmy ako napr. Liebher majú v Moskve kanceláriu, ktorá pri predaji ich stavebných strojov disponuje s dostatkom zdrojov na financovanie predaja. Iný problém pri predaji v Rusku je nájsť na ruskej strane garancie za dodávky slovenských tovarov, vysvetlil Kostolný. Pri platbách z Ruska sú teraz problémy. Dva roky sa kurz rubľa vyvíjal stabilne na úrovni 5 až 6 rubľov za americký dolár. To vyvolávalo stabilitu v obchodných vzťahoch. (Tieto slová povedal Kostolný pred poslednou ruskou finančnou krízou). Kostolný konštatoval, že súčasná cena peňazí v Rusku je vysoká, úrok za bežný úver bol od 30 do 40 % p.a. Za bankovú garanciu zaplatí ruský subjekt 8 až 10 % z objemu obchodu. Z týchto údajov vyplýva, že ruský zákazník nemôže využívať finančné nástroje, ktoré mu ponúka ruský trh, lebo by to finančne neuniesol. Preto predaj tovarov musíme financovať my lacnejšími peniazmi, vysvetlil Kostolný. Nová nepriaznivá situácia vznikla asi pred 2 mesiacmi keď sa zložila jedna z 10 najväčších ruských bánk - Tokobank. Potom sa stalo, že ani garancie od najlepších ruských bánk vo svete neboli akceptované. Museli sa využívať garancie amerických bánk, čo vyvolávalo ďalšie náklady. Takto charakterizoval situáciu Kostolný pred vypuknutím poslednej finančnej krízy v Rusku.
Ruské obchodné zákonodarstvo bolo do roku 1994 liberálnodemokratické, vtedy sa nám veľmi darilo, pripomenul Kostolný. Hocijaký ruský podnik mohol obchodovať barterovým spôsobom tak, že za nákup zahraničného tovaru mohol 100 % jeho hodnoty zaplatiť ruským exportom. Potom boli bartre rozhodnutím ruských úradov zrušené. Dnes, ak sa hovorí o bartroch, ide o dvojstranne skoordinované dva obchody, pri ktorých my od ruského obchodníka niečo kúpime, on nám vyúčtuje platbu v peniazoch, ktoré použijeme na nákup slovenského tovaru, ktorý dovezieme do Ruska, vysvetlil Kostolný. Kostolný pripomenul, že Martimex by vedel predať v Rusku ročne 2500 traktorov, problém je, ako získať od ruského roľníke peniaze za ne. Na predaj takýchto tovarov treba silnú bankovú alebo leasingovú spoločnosť, silné kapitálové zázemie. V Rusku potrebujú lacné a nie príliš zložité stroje, také ponúkajú ZTS TEES Martinské strojárne, a.s., povedal Kostolný.
Na otázku o možnosti platieb za ruské energetické suroviny Kostolný odpovedá: Pri dovoze plynu najvyšší predstavitelia Gazpromu potvrdili, že ak ponúkneme žiadaný tovar, nielen 40 % hodnoty plynu, ale aj viac môže byť zaplatené týmto tovarom. Pri nákupe ropy možno 20 % jej hodnoty platiť tovarom, pri nákupe palivových článkov do jadrových reaktorov je to 30 %.
V Rusku treba
založiť vlastnú
spoločnosť
V Rusku môže cudzinec stopercentne vlastniť firmu, ale to sa neodporúča. Tiež ak je niekto úspešný, dostane sa do pozornosti "štruktúram, ktoré sú dosť neprijateľné", upozornil Kostolný. V Rusku je však benevolentná legislatíva, čo sa týka zakladania off shore spoločností (majú sídlo v krajinách s enormne nízkym daňovým zaťažením). V Rusku každá stredná a väčšia firma, či dobrá alebo menej dobrá má založenú off shore spoločnosť a cez ňu vyváža časť svojich ziskov do zahraničia, vysvetlil Kostolný. Pri dovoze tovaru do Ruska je nutné na hraniciach zaplatiť clo a DPH, inak tovar nebude pustený do voľného obehu. Pretože ruskí obchodníci nemajú dosť zdrojov, aby tieto platby zaplatili, môže ich zaplatiť slovenský exportér. Preto je vhodné, aby slovenský subjekt mal v Rusku založenú spoločnosť, ktorá sa postará o zaplatenie cla a DPH a potom ponúka tovar ruským subjektom. Takto sa predáva textil, topánky, ale aj stavebné stroje. Často aj drahé veci ako zemné stroje sa kupujú v hotovosti, povedal Kostolný.
Z európskych bánk sa v Rusku najďalej dostala rakúska Austria bank (jej dcérska banka pôsobí aj v Bratislave). Austria bank má fungujúcu dcérsku spoločnosť na území Moskvy s plnou bankovou licenciou. Pozícia bankového ústavu, ktorý založila česká Investiční a Poštovní banka, a.s., je slabšia, ale aj tak sú ďalej ako ktorýkoľvek slovenský bankový subjekt, poznamenal Kostolný.
My dnes na obchodovanie v Rusku nemáme ľudí, posťažoval sa Kostolný. Tam treba, aby ovládal ruštinu, mladí ovládajú západné reči. Tí starší, ktorí ruštinu ovládajú, nemajú poňatia o kapitalistickom obchodovaní, lebo napr. nevedia, čo je akreditív a zmenka.
Pohľadávky
slovenských
podnikov v Rusku
sa dajú predať
Kostolný vysvetlil mechanizmus deblokácie našich pohľadávok v Rusku. Pohľadávky Slovenska voči Rusku sú dvojakého druhu. Jedny sú štátne, tie vznikli tak, že do začiatku roku 1991 výrobcom podniky zahraničného obchodu (PZO) platili promptne za exportovaný tovar, ale PZO sa zadĺžili. Po rozpade RVHP Rusko ČSFR dlhovalo 5 mld USD, nástupnícke štáty si tento dlh rozdelili 2 ku 1. Tento dlh sa dnes vyrovnáva dodávkami ruských tovarov. Okrem týchto pohľadávok existovali ešte podnikové pohľadávky v Rusku, tie vznikli od roku 1991.
Vládna pohľadávka voči Rusku sa vyrovnáva na základe medzivládnej dohody, podľa nej sa každoročne stanovuje balík vo finančnom vyjadrení, ktorý sa deblokuje. Pre tento rok je stanovené 190 mil. USD. Na dovoz tovaru v rámci deblokácie musí byť súhlas ruského MF, a to vypláca ruského výrobcu v rubľoch. U nás príjemca tovaru poukáže na ministerstvo financií za prijatý tovar v korunách. Okrem vládnych pohľadávok existujú ešte komerčné pohľadávky slovenských podnikov, o tie sa začali zaujímať americkí obchodníci, ktorí ich odkupujú so zaujímavým disážiom a oni potom za tieto aktíva kupujú ruské cenné papiere, a tak vlastne naše pohľadávky kapitalizujú. Aj naša firma Martimex kapitalizáciou získala lodenicu v Čkalovsku, prezradil Kostolný.
Podľa údajov z MH
sa vývoz do Ruska nezvýšil
V informácii ministerstva hospodárstva (MH) sa uvádza, že ruský trh predstavuje významné odbytisko produkcie slovenského priemyslu. Konštatuje sa, že ruský hospodársko-obchodný priestor je náročný a jedna z možností ako preniknúť na ruský trh je smerovať aktivity slovenských podnikateľov priamo do regiónov a republík Ruskej federácie (RF). V júni 1997 vymenovala vláda SR štyroch splnomocnencov pre spoluprácu s Ruskou federáciou. Títo splnomocnenci sú poradným, koordinačným a kontrolným orgánom vlády a majú prispieť k zvyšovniu vývozu slovenských tovarov a služieb do RF. Splnomocnenci mali zaistiť, aby sa do medziregionálnej spolupráce zapojili krajské úrady štátnej správy, mali sa vytvoriť rôzne komisie, kde zasadajú odborníci z ministerstva hospodárstva a z regiónov RF. V informácii MH sa tvrdí, že rozvoj regionálnej spolupráce sa pozitívne prejavil vo vývoji obchodu medzi Slovenskom a RF v druhom polroku minulého roka, lebo vývoz vzrástol o 17 % v porovnaní s rovnakým obdobím 1996. Zvýšil sa podiel slovenského exportu s vyššou pridanou hodnotou. Záporné saldo zahraničnoobchodnej bilancie s RF, ktoré za prvý polrok tohto roka dosiahlo 19,7 mld Sk, sa znížilo v porovnaní s prvým polrokom minulého roka, keď bolo takmer 23 mld Sk. Avšak slovenský export do RF v prvom polroku počas troch uplynulých období (od roku 1996) stagnuje, dosahuje zhruba 4,5 mld Sk. Na dovoz z RF majú veľký vplyv dva činitele: kurz dolára, lebo Rusko pracuje s dolárovými cenami najmä pri surovinách a svetová cena ropy, ktorá navyše ovplyvňuje aj cenu zemného plynu. Vplyv na ruský import má aj objem tovaru získaného za deblokácie našich pohľadávok. V materiáli MH sa uvádza, že za prvý polrok tohto roka predstavovali zemný plyn a ropa tri štvrtiny objemu ruského dovozu k nám. Nie je jasné, či je tu zahrnutý aj zemný plyn, ktorý dostávame za tranzitné služby, ktoré SPP poskytuje ruským exportérom na základe dlhodobých zmlúv. Podrobné členenie slovenského exportu do RF materiál MH neuvádza, iba sa v ňom konštatuje, že na prvom mieste v slovenskom vývoze sú produkty slovenského polygrafického priemyslu (20 % celkového objemu vývozu). Práve štruktúrovanie vývozu nielen do RF môže ukázať, ktoré naše odvetvia sú konkurencieschopné.
