Súčasťou daňového systému väčšiny štátov sú aj dane z úrokov z bankových vkladov. Pre štát to predstavuje pomerne istý zdroj príjmu, lebo daň je konštruovaná ako percento z úrokového výnosu. Úrokový výnos sa zdaňuje aj v tom prípade, keď peniaze uložené v banke sa reálne nezhodnotia v dôsledku inflácie, ktorá býva často vyššia ako úroková sadzba pri mnohých vkladoch. Ak pri klasickom podnikaní napr. živnostník alebo spoločnosť vykáže stratu, dane neplatí. Ak by sa niekto rozhodol nepodnikať a kapitál uložiť do banky, banka je povinná časť úrokového výnosu ešte pred vyplatením úroku odviesť štátu. Nezáleží, či úrokový výnos kompenzoval infláciu.

U nás sú korunové vklady fyzických osôb zdanené zrážkou vo výške 15 % a pri devízových vkladoch sú úrokové výnosy od dane oslobodené. Ale od začiatku budúceho roka v zmysle novely daňového zákona budú aj úroky z devízových vkladov zdanené rovnakou sadzbou. Úrokové výnosy z účtov podnikateľských subjektov vrátane bánk sa týmto spôsobom nezdaňujú, ale vstupujú ako položka do príjmov. Hrubý zisk, na ktorom sa podieľajú aj príjmy z úrokových výnosov, sa potom zdaňuje pri spoločnostiach sadzbou 40 %.

V štátoch EÚ sú daňové sadzby pre zdanenie úrokových výnosov rozdielne a majú sa harmonizovať. V súčasnosti sa diskutuje v EÚ o ich zjednotení na sadzbe 20 %. Doteraz existujú v krajinách EÚ značné rozdiely v zdanení úrokov, lebo v Luxembursku, Dánsku a Holandsku sa výnos z úrokov nezdaňuje nikomu a v Nemecku a v Švédsku sa zdaňuje vo výške až 30 %, avšak iba obyvateľom týchto štátov. V dôsledku toho si Nemci ukladajú svoje úspory v luxemburských bankách s nemeckým kapitálom alebo v pobočkách nemeckých bánk. Ide však o formu daňového úniku.

V českej tlači sa objavil návrh zrušiť dane z úrokových výnosov, čo by malo spôsobiť príliv pôžičkového kapitálu do ČR. Takéto opatrenie by vraj malo spôsobiť väčší tlak zo strany EÚ o integráciu ČR, lebo jedným z motívom integrácie by bolo zamedzenie odlivu kapitálu do ČR. Návrh na zrušenie tejto dane vychádza z predpokladu, že výpadok na daniach z úrokového výnosu po prípadnom zrušení tejto dane by bol kompenzovaný zvýšenou mierou úspor, prílivom pôžičkového kapitálu a zlacnením peňažných zdrojov pre banky. To by malo spôsobiť vyššiu mieru investícií a rast ekonomiky ČR. ČNB nedávno zverejnila reálnu výšku úrokových výnosov od roku 1993, tá sa vypočítava ako priemerný úrok v bankách z krátkodobých termínových vkladov po odpočítaní miery inflácie. Od roku 1993 je vývoj reálnej úrokovej miery veľmi variabilný, často sa dostával do záporných hodnôt. Pre vkladateľov bola situácia najpriaznivejšia od jari do polovice leta minulého roka, vtedy reálne úrokové výnosy presiahli 5 %. Na začiatku tohto roka sa reálny úrokový výnos dostal zasa do záporných hodnôt. Údaje pochádzajú z databázy Trias, s.r.o.