Od minulého týždňa môže každý z nás pocítiť, akí drahí sú poslanci slovenského parlamentu. Pri potrebe liekov sa môže stať, že budeme musieť za tieto lieky zaplatiť ich plnú cenu aj napriek povinnému zdravotnému poisteniu. Na prvý pohľad sa pritom zdá, že lekárnici jednoducho chcú čo najviac zarobiť. Skutočnosť je však významne rozdielna od tohoto pohľadu. Za všetky významné chyby v zdravotníctve (ale aj v sociálnej sfére, privatizácii, nedostatočnej právnej ochrane vlastníctva,...) nakoniec bude musieť zaplatiť každý z nás napriek tomu, že tieto chyby sú dôsledkom neschopnosti poslancov a vlády riešiť spoločenské problémy. Mnohí tento fakt tušia, ale nevedia nájsť dostatočné argumenty na jeho zdôvodnenie. Často dokážu len skonštatovať, že za tých niekoľko desaťtisíc korún by poslanci a ministri mali byť schopní lepšie organizovať náš život. Avšak platy týchto štátnych pedstaviteľov a úradníkov sú len zanedbateľnou časťou nákladov, ktoré na nich prostredníctvom daní musí každý z nás vynaložiť. Ak by sme spočítali všetky platy poslancov a členov vlády a pridali k tomu aj prípadné prémie (v rozumnej výške), potom ročný objem týchto prostriedkov prepočítaný na jedného pracujúceho občana zďaleka nedosiahne 250 Sk. Ak si však niekto z nás musí pravidelne kúpiť pár krabičiek liekov za ich plnú cenu, ľahko prekročí hranicu 1000 Sk ročne. Avšak okrem toho, každý z nás zaplatí pri priemernom plate 10000 Sk ďalších 4440 Sk zdravotným poisťovniam priamo a 12000 Sk "nepriamo" (teda z odvodov zamestnávateľa). Okrem toho sa časť našich daní má zmeniť na povinnosť štátu voči zdravotným poisťovniam, ktorou sa zaplatí zdravotné poistenie, napríklad za dôchodcov, či deti. Takýmto spôsobom papierovo vzniká dostatok zdrojov na pokrytie potrieb zdravotníctva. Veci sa teda majú tak, že poslanci a ministri, ktorí zodpovedajú za štruktúru zákonov a nariadení určujúcich spôsob zabezpečenia zdravotnej starostlivosti zabezpečili prvú nutnú fázu - spôsob tvorby zdrojov. Svoje platené povinnosti však významne neplnia v ďalších fázach, ktoré sú k zabezpečeniu zdravotnej starostlivosti nutné - fáza realizácie prevodu zdrojov od zamestnancov, zamestnávateľov, či štátu k zdravotným poisťovniam, a najmä fáza kontroly a vymáhania neplatených odvodov, a to aj od samotného štátu. Situácia v zdravotníctve je veľmi podobná situácii, ktorá by nastala vo veľkej fabrike, keby pracovníci (v zdravotníctve sú to lekárnici, či doktori) prišli do pokladne (zdravotnej poisťovne) pre výplatu a pokladníčka by im odrazu povedala, že nemá peniaze. V rade stojaci pracovníci by si určite mysleli, že ich spreneverila a namiesto ich výplaty si zabezpečila dovolenku v zahraničí. Chyba by však ležala na stole vedenia fabriky (v zdravotníctve napríklad neplatičov povinného odvodu do zdravotných poisťovní), ktoré nedalo príkaz k výberu peňazí z účtu do pokladne. Pokiaľ pracovníci nemajú veľmi efektívne právne mechanizmy na prinútenie vedenia fabriky k vydaniu takéhoto príkazu, potom sa pravdepodobne tak skoro k svojim výplatám nedostanú.
A tu leží problém zdravotníctva - pokiaľ lekárnici, doktori a zdravotné poisťovne nebudú mať od vlády a parlamentu vytvorené zákonné podmienky na efektívne vymáhanie svojich práv, dovtedy budú mať finančné problémy. V právnom štáte by tieto zákonné mechanizmy mali byť tak silné, že ani samotný štát (teda vláda a parlament) nemôže tvrdiť, že nezaplatí to, čo má podľa zákona zaplatiť (zdá sa, že na Slovensku si štát svoje povinnosti síce plní, ale spôsob určovania rozpočtu mu umožňuje, na rozdiel od zdravotníkov, efektívny právny spôsob minimalizácie týchto povinností). Poslanci a ministri tak vytvorili podmienky, v ktorých je umožnené drzejším podnikateľom a aj samotnej vláde minimalizovať svoje povinnosti, a tým spôsobovať ekonomické problémy iným subjektom, a v konečnom dôsledku občanom tohoto štátu. Neefektívny a zlý systém je ako staré auto - akýkoľvek schopný vodič nedokáže v aute, ktoré má nekvalitnú a rozbitú prevodovku, nefungujúce brzdy, zodraté kolesá, či uvoľnené ventily, jazdiť bezpečne a pritom dostatočne rýchlo. Určite nedokáže šetriť benzínom a neustále mu hrozí, že takéto auto raz ostatne stáť uprostred križovatky.
Autor: XAVER GUBÁŠ, P67 value, spol. s r.o., Bratislava
