m súboji ani nestretli a športovo sa podpichli až v 64. min, keď humenský Jaro sa chystal vhadzovať aut z miesta pre striedanie vo chvíli, keď košický Miro prepúšťal pozíciu na trávniku Kráľovi. Sympatie humenského hľadiska patrili v sobotu aj ďalším dvom Košičanom, Petrovi Dzúrikovi a Ruslanovi Ľubarskému, ktorí ešte nie tak dávno pod Vihorlatom pôsobili. A ako sa im v Humennom v sobotu hralo? Peter Dzúrik: "Očakávanie, že to bude ťažký zápas, sa splnilo. Domáci dobre bránili a pri protiútokoch mali výborného Matiho. Mali sme síce dve vyložené šance, potom však aj domáci a pomohol nám až šťastný gól Vlada Zvaru. Druhý polčas bol vyrovnanejší, no myslím si, že sme vyhrali zaslúžene." Ruslan Ľubarskij: "V Humennom som začal svoju novú futbalovú, ba aj životnú kapitolu a skutočne som sa na návrat do dôverne známeho prostredia tešil. Zápas ma ničím neprekvapil, lebo ešte z môjho pôsobenia pod Vihorlatom viem, že na favorita sa vie humenské mužstvo vytiahnuť. Aj v sobotu to tak bolo, lebo domáci dôsledne vykryli priestor na vlastnej polovici ihriska a podnikali nepríjemné i nebezpečné protiútoky. Po trochu šťastnom vedúcom góle sa nám hralo ľahšie a ja sám som sa tu cítil ako doma." Nešťastný však bol najmä stopér Ľubomír Fajkus, ktorý pred týždňom tečoval na Tehelnom poli do vlastnej siete strelu N. Hrnčára a teraz sa o neho obtrela strela Zvaru. A Belan v oboch prípadoch vyťahoval loptu zo siete. "Na Tehelnom poli to bola moja chyba, strelu Hrnčára som chcel a mal odkopnúť. No zle som trafil loptu. Ale teraz ma Zvara nastrelil a ja som s hrôzou zistil, že lopta opäť skončila v sieti. Akoby som tej smoly nemal dosť, pred druhým gólom ma Kožlej rukou stiahol na zem, čo však rozhodca nepostrehol."